Sunday, January 31, 2010

Tuji Bholaiki Tujea Hatant

Tuji Bholaiki Tujea Hatant


Poir tedus eka super market-an, khub-khubuch tempan mhoji ollkichi bhettli. Hanv khorem sangunk nokom amchi nimnni bhett keddnam meren zal’li poi ti. Sangpachem mhollear jea vorsa hanvem tika polloiloli ti toxich, tech adlea sobit rupan ani sobhavan mhaka disli. Tichea rupan kosloch bodol dislo nam, na mhonn mattarponnache savllên tichi sobitai ajun chorunk nam. Mhaka zap korche adim tinnem don vô tin pavtti mhojer dixtt ghatloli khoim. Havemnui tika polloiloli khori punn zagôvpak fattim sorlolom. Zaite pavtti ekuch rupache dog monis pranni asunk xôktta nhoi? Super market-ant bhonvandde ghaltanam, ti ani hanv kellim-apol-sontram ani her follam melltat tê zagear bhettlim tednam, tinnem mhaka Inglejin vicharlem. “Ragar zainaka. Hanv chuklim nam zalear. Tum Utodd’decho Lino nhoi?”


Tichea vicharan oi vô nam zait, oso mhozo dubau aslolo tô pois zaun hanvem humollxoken mhollem. “Matutina tum? Kitlea tempan? Hanvem tuka polloilolem, punn zap korunk mat fattim sorlom. Ghoddie tunch zait vô nam…!”, ani ami, amche polle tenkoun okull-pikull ixttagottiche chumb pollear chaple.

“Mhaka sot mandunk kottin lagta. Tujea piraye poros hanv panch vorsamni lhan. (Mhojea kodd’deak hat laun) Khoim asat re tuje tê datt-datt kens? Kodd’do zala mure? Adlem virponn gelem tujem. Fugrô dista. Mhattaro zalo tum. Ani polle tujea pottak? Kitli motti dholi (paunch) ailea ti? Sarko nitt ubo rav. Ani pott bhitor ghalinastanam tokli bagoun tuje moche distat zalear pole.”



Ekar êk vichar korun tinnem mhaka lojek (embarrassed) ghatlo. Mhoji tokli bagoun moche matxe distat mhonn tika sanglem tednam, ti hansli. Adle huvallancheo yadi korun thoddo vell thoinsoruch aili-poili gozali ami kortanam ticheo dog dhuvo dusrem shopping korun tichexim ailim. Bhurgeanchi ollok korun dili ani adlea yadincho panttlo mhojea mathear dovorun thoinsorlim tim koddsorun gelim.

Tiche shopping trolley-n mhoji nodor ghatloli tednam tigele trolint chodduch bhajipallo (vegetables) ani follam dislim. Ani mhoje trolint motton, chikon, keema, cheese, butter kuddik odkik chorbi (cholesterol) ditoleo vostu asleo. Aple bholaikechi ti chodduch kalji gheta mhonn tichea borê toren samballun dovorloli sulsullit anglot sangtali. Mottai chodd korun boddichi yeta. Avoi-bapui mottim asot zalear bhurgim mottim zavpachi xoketai asta. Mhoje ixttinnichim bhurgim vô dogaim cheddvam tichech toren sullsullit ani sobit distalim. Jivit borem sartolo zalear bholaiki bori rakhunk zai, hachi tika sulus asli. Dekunuch tichi bazarachi trolli, torkari ani follamni bhorloli. Ani mhoje osle êk pavtt tori bholaikechem chintinaslole chodd chorbechim khanna khaun apleakuch loblobitponn (obesity) magun gevpi. Ani oxe toren mhojem pott eka burkulea bhaxen gheun bhonvtanam, chukon gaulole ixtt-mitrank moskoreo korunk, ek borich sondi favtta.



Amche kuddik calories zai tea calories-am poros chodd jevlle zalear mottai vhaddta. Jem kitem jevunk zai tem atam ami jevinant. Fast food him bholaikek tras kortolim khannam ami dispottim khatat. Adle toren pusttik jevonn xit-koddi, nustem, torkari, lonchem, paro, chepnnem thoram ani her sabar chorbi naslolim jevnam atam ami visorleant. Fridge-int samballun dovorlolem micro oven-nant thappoun khatat. Adle chulli velem jevnnam jevunn amchea purvozanim bholaikeche bore dis sarle. Atam amchea bhurgeank bhailim khannam diun tanche bholaikecho guddmell khorun sodla. Vhaddtam-vhaddtam tankam ghorant kel’lem jevonn-khann ruchonna. Ani thodde tempan amchea kuznant adle poromporanchim jevnnam xiztolim vô nam hem mat amkam vell sangtolo.

Bazar haddlolo tô zagear ghalun hanv udok nhanvunk, nhannient (bathroom) bhitor sorlom. Anga vele kopdde meklle kelê. Mhoji kudd arxean disli. Orxim disantlean ekuch pavtti hanv arxacho upeg kortam. Tenvuim zalear sokallcho khadd kaddtanam. Punn tea disa mhojea bhair sorlolea pottacher don-tin pavtti nodor firaili. Adim hanv ek chain smoker aslom. Jevnnam khannachi ruch yeta teddnam hanv sigar oddun pottachi bhuk nivoitalom ani mhojem pott flat urtalem. Sumar 7 odhik vorsam zalim hanvem sigrettiche veson soddun dilear. Ani tê meren mhojem pottan naka zalolim khannam vochun az mhojem pott fugrem dista.

Thoddea vella adim super market-an bhettlole ixttinnichea utranchim yad korun, kopdde naslole pottar nodor ghalun, ani nitt ubo ravun paim distat zalear mhoji tokli bhagoili. Fokot mhoje payanchim bottam matxim dislim. Mhoje ixttinnin, mhaka dil’lo sol’lo (advise) sarko aslo. Mhojem pott chodd bhair sorlam ani hanvem mhojea bholaikechi zata te toren kuidad gheunk zai mhonn tinnem koddok xiddkavnni dil’li asa. Udok nhavunk mhonn udkacho noll ugoddlolo tô bondd korun porot ekdam toklli bagoun potta sokoll aslolo sonvsar dista zalear toklli bhagoili. Dislo nam. Ani taka polloupak, onnov ghalun, mhoji tokli purai bhagounchi poddli.



Lino B. Dourado

http://groups.yahoo.com/group/gulf-goans/message/23288

No comments: