Sunday, January 31, 2010

Ek Pavtt Tori Hans Papia

Ek Pavtt Tori Hans Papia


Dor ek lhan-so tugelo hans, konnanchea tori kallza meren pavunk xokta. Tujea mukhamollacher hanso khellounk, xemboram voir nimitam tuka astelim ani ghoddie zait tujem hanstem rup konnak tori sodamkal hanso sarkem korta.



Hans, ani sonvsar tujea bhorim hansta. Hanstolo monis kednanch dukhi disona vo vhodd duensank bolli poddona. Hansop ek onek torechem kuddichea sandeank veaiam’ (exercise) zaun asa. Ani dekhunuch zaite desanim thoddo vell hansun sarcheleo sonstha goddun haddleat, ani monis hansun jiyelo zalear nhoi tachech jivitan sukhi dista, ponn dukhi aslole mon’sankui sukhi jiyeunk adhar korta.



Sundor rupachea mon’xanchea tonddar hanso nam zalear tim mon’xam vidrup (ugly) ani bhirankull (terrible) distat. Hanspachem dennem, Sorgest Bapa koddlean amkam funkot mel’lam zalear, disantlean ek pavtti tori hanstanv tednam ami amkanch khuxall nhoi, punn; amchea sorvbhovtomni aslole mon’xanche jivitan amchea hanspa vorvim koslo tori probhav poddun tanchea dukhint ek khuxechem kirnn udeun, thoddea vellar tori tim khuxall zatat. Thodde monis asat te, dusreancher vaitt yeta tednanch hanstat. Ani oslech prosong tanka avoddtat



Khup tempaveli ghozal hi. Moddganvchea pornne vo pulis sttexiona samkara aslole prasavele bosir choddlom. Bosint fokot 3 rikami boska asloleo. Modlea pirayeche ostoreo bosun aslole zage soddun hanv tornni choli bosun aslole zagear, mhojea tonddar hanso haddun, “hai” mhonnon mhoje kulle tiche khuxik tenkhoile. Tinnem aplea mhukamollar kalxannicho rong haddlo ani aplem tondd dusre vatten korun, bhair polloit ravli. Mhoje bhair aslole dant, hanstanam distat mhonn ghoddie, tika mhozo hans avoddlolo nam asot. Bos suntchea vellaruch sumar 60 vorsanchi ostori eka hatant zodd pottli dorun danvim-danvim choltanam ticho paim chukun, ti khala apttoli. Tea vellar, mhoje khuxik bosun asloli choli aplea tonddar hat dovorun hansli. Oi! Voir sanglam te toren. Thodde lok asat. Dusro khala poddta tednam tim khuxeal zatat. Tea vellar tim hanstat. Titlech vellachi khuxallkai tanchi.



Ti zantti ostori bosir choddli ani mhoje khuxikuch ubi zali. Ti korchetali. Poddlole kodden tichea kuddichea sandeank dukh zalea mhonn somzunk zatalem. Hanv boskevelo utthlom ani tika bosunk sanglem. Tinnem mhaka “Dev borem korum baba” mhonnon, upkar attoile. Ti choli, Nuvemche igorje lagsor dhenvli khori, punn bos Nuvem pav porian ti, zanttele lagim kuch-kuch khorun uloitali ani zantteli ghombirponnan aikotali. Zanttelen, ti choli aple boskeli utthlea uprant, mhojea hatak dorun aple khuxik bosoilo.



“Tum zannaim? Tea cheddvan, tuje vixim mhaka kitem sanglem tem?” Tinnem mhollem



“Sanglea viret koxem kolltelem?”, hanvem mhollem.



“Jednam tunvem mhaka bosunk zago dilo tednam, konnacho ekdom boro bhurgo mhonn ti tuji vakhanni kori.”



“Oi…..?” ani fuddem ulounk mhojea tonddak chavi zalolea porim mhojem tondd bond zalem ani monantlea monan mhollem. Tum sokoll apttololi tedna ti bhouch hanstali. Nam, nam! Oxem tika

sangun te chole vixim tichem mon koddu kelolem, hem mhojea nitimotachem (morality) bhailem.



“Tum tichea sorxim boslolo tednam, ti khoim khub nervos zali ani tuka kollot mhonn bhiyeli.” Tinnem aple dant chidd’dun punn, hansun mhaka sanglem.



“Nervos? Mhaka bhiyeli? Kiteak? Hanv tika khata aslom?”



“Toxem nhoi re baba. Tichi mhoineachi palli yeunk anik don dis asle punn, az okosmat tichea ‘angar’ zalem.” oxem sangun ti dant chidd’dun porot ekdam, hansli



“Angar? Angar mhonnchem?” Hanvem vicharlem.



“Ostoreanchem somzunk, tum ajun bhurgo asa re baba.”, tednam hanv 15 vorsancho aslom



Bos, Utorda-Mollar pauli. Tika adues kelo. Ghora veche vatter astanam mhoji xezarn Klementina mell’li. Bosint zaloli gozal ekan-ek chukoinastanam tika sangli ani vicharlem



“Angar mhonllolem kit… ?” Mhozo vichar sompokuch nam. Tinnem itlea mottean hanso kaddlo, itlea mottean, laginch aslolea durgan batt sukhoitoli Gabruchi maim porian Klementinageli hanspachi tora polloun, tikai katkutleo zaun hansunk ailem



Baimcher udok vorunk ailolim Leena ani Magduk, bosintli gozal sangun, ‘angar’ mhollolem kitem kai mhonn vichar kelolo tednam tannim dogaimni, eksarle handdir marlole udkache kollxe zomnir dovorun, hanspacho koll-koll korun, baim lagsor aslolea voddachea zhaddar follam khatoli kogull porian tanchea hanspachea avazan vo bhiranten kai (?) udon geli.



“Ailo. Justuch jevnnachea timar (vellar) ailo. Sokallche 8 voranche bosir gelolo mure tum? Itlo vell khoim aslo? Ani khoim vetolo tum? Cinema Metropolaxim vo Vishantaxim, aktoranche poster pollounk gelolo astolo. Moddganv sakun kitem hadd mhollear, hatant dorun haddpak loz dista tuka. Ghostachem jevonn zai ani tenvuim-i tajem-tajem, freshhhh. Kalchem potant vochonam tujea. Ge he poixe ani posrear vochun tomatam vikot hadd.” Ghorant bhitor sortanch, mhojea avoyn thapsamnicho paus mhojer zhoddoilo. Avoy ti mhogeli. Ragar zaunchem, titloch vell tigelo. Punn hanv kednach portean utor tika dinaslom. Dekhunuch ti mhaka bori kortali. Tichea mukhamollar sodanch hanso astalo. Posrear veche adim tika hansoun vetolom, oxem chintun hanv thoinch ogich ubo ravlom. Matiechea aidonan vo kunn’nneant, lakddachea chippan piyao doulitali vo baztali.



“Hangach asa re? Choll vegim tomatam hadd”, ani thoimsorlo koddsorun vochona to polloun tinnem porot ekdam mhollem.



“Ogoch kiteak? Kitem zalam?” Hech vicharache sondekak hanv ravtalom. Tichea mukhamollar udeloli ragachi savlli pois korun tika Klementina, Leena ani Magdu porim hansoitolom mhonn hanvem soroll mhollem.



“Mhaka, mhaka. Angar zalam….”



Mhoje avoyk mhojem kitem vaitt dislem ti mhaka khobor nam. Punn tinnem kunn’nneantlem piyao doulotolem chipp kaddun, tho korun mhoje thokler vazoilem.



Ani Nimn’nem.

Voilo lekh vachun tujea mukhamollar hanso ailo vo hanslo zalear, borem asa. Ani nam tor, tum hea sonvsarant jiyepa sarkeli monis pranni nhoi……



Lino B. Dourado.

http://groups.yahoo.com/group/gulf-goans/message/23103

No comments: