Monday, June 04, 2012

Poonam Pandey-chem Vingllem Chitr

AITARACHEO KATKUTLEO
Lapitt



Poonam Pandey-chem Vingllem Chitr

2011 vorsa Kriket Vivx Kop Bharot ttim jikhlear, tust thoknay korunk, vingllem zaun rostear nachtelem mhunn, filmi sonvsarant vhoir sortolem Kingfisher model Poonam Pandey-n utor dilelem. Tea vorsak Bharot ttim jikhli, punn tea vellar kriket zoit ‘celebrate’ korunk, Poonam vingllem zavn rostear mat disunk nam. Ani atam, Kolkata Knight Riders porchea IPL finalint zoitivont zatoch, Poonam Pandey-n ek voros adim utor dilelem tem nibhailem. Apnnalem vigllem chitr ‘twitter’ hea websitir dilam. Khorench tem chitr, tagelea angar kopdde nasun kaddlam vo kompuitor teknnikecho vapor korun chitr nagddem dista toxem kelam? Ho zaitea zannank proxn poddla.

Mhoji curiosidade (curiosity) vaddli. Chitrachi topasni korunk kompuitor photoshop-acho adar ghetlo. Angar aslole kopdde nanch korun chitr vigllem korcheli tora kosi korunk zata tem pollevn ghetlem. Ani mhozo dubhav khorench khoro tharlo. Poonam Pandey-chem ‘twitter’ hea somaz-mavle thollar dilelem vigllem chitr, asli nhoi, punn; kompuitor teknnikecho upeog korun dilam. Kitlem sot, kitli fott? Kuddichi chorbi bazarant ugtalar ghalun fukot nanv ani fank mellche khatir, film sonvsarantli choli kitem-i korunk toyar?

Sitiment Kaddtta Mhozo Mitr
Mhojea kama purtem hanv kompuitorachem yontr choloitam. Noveo kompuitoracheo teknniki zannam zavnk thodde khepek hanv kompuitor fixal (computer expert) asloleancho adar ghetam. YouTube, Facebook, Twitter, Orkut, Google, Liked ani her sabar social network service toyar zalelean choddso lok hea mavle thollancho upeog korunk lagla. Mhojea poisulea ixttank hanv FaceBook-ar melltam ani tanchea borim vanttekar zatana, tannim Facebook-ar choddoylolea chitrancher kivam sondhexancher nodor martam. Ani poir, oxech eka khas mhojea ixttachea nanvancher ek be-moriadik (vulgar) chitr aslolem pollelem. Tem pollevn hanv ojeaplom. Mr. XYZ watched sexy bla…bla…on Chill. Ho mhozo ixtt zaka hanv porxim vollkotam to toslim hollxigi chitram apllea nanvancher, Facebook-ar post korpi nhoi. Mhoji curiosidade vaddli. Tannem kitem ghatlem tem pollevnk dilolo link klik kelo. Zalear? Chill, hi ek mavle tholl, fokot vaddleleank pollevnchim chitram dita. Tim chitram pollevn, hanv chilled zalom. Hanvem taka veg-vegim fon kelo. Tor tannem kitem sangchem? Hanvem sanglam toxem. Hea innosent mhojea Mr XYZ ixttak khoboruch nam koxem ani konnem tachea nanvacher choddoylem poi tem.
Ani aiz Son’varak (Jun 2ri, 2012) mhakai tea CHIL-an soddlolo nam. Mhojea nanvar tochloch Lino Dourado watched sexy bla…bla on Chill, kitem kai asa mhunn, mhojem borem chintpi Mr. J-an mhaka fon korun kolit kelem. Mhaka khup mandtta to. Tacho motto husko. Facebook-ar ailolo vo mhojea nanvacher choddoylolo moriadi bhailo ‘post’ nhoi-thoim pavun mhojea vixim borelo lok kitem chintolo? Sarkem dislem mhaka tachem. Chuk itlich. Facebook-ar dusro kitem korta tem pollevpak hanv ghelolom punn atam hanv kitem korta tem lok polleta. Hey Bhagwan…
Kompuitor fixal-ak sompork (contact) kelo. Tannem mhaka sanglem. Facebook-ar aslole ixttacho post ugto kelolo tea vellar ‘fokot vaddleleank’ mavle thollan, mhojem nanv automatic zopt kelem ani tanchea websiticho prochar korunk tannim mhojea nanvan Facebook-ar post kelo.
Mogacheano, oxe toren tumchea ixtt-mitram sovem kitem dislem zalear tankam soroll kollit korchem. Mhaka zagrut kortolea mhojea borea deknnar ixttak Dev borem korum mhonntam. Toxench tumkam. Moladik vell ibaddun tumi ho lekh vachlo ani tumkai gomlem mhunn khuxeal zatam. Upkaran social network service mavle thollar distelim chitram samballun ugdunk tumchea ixtt-mitr-ank xiddkavnni dili tor, konnakui faidexir zait.
Lino B. Dourado
<Right click -> Save as> to download star_tip_hat_md_wht.gif!

Lapitt

http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/

Odik vorsam jivit jiyevnk zai? Kofi piye.




Odik vorsam jivit jiyevnk zai? Kofi piye.

Disantlean panch kopam kofi piyetele lok, odik lamb jivit jiyetat mhunn, Amerikeche Harvard School of Public Health hatuntlean novi sodpus (research) kartoleanim jahir kelam. Punn tech Bholayke Kendranlean 30 vorsam fattim, kofin asleli caffeine mon’xachea bholaykicher ghombirponnim marrekar prostate kensarachem duens zavnk xokta mhunn ugtaylelem. Atam, toch kendr mhonnta, ti ek chuk zali. Ghelea sumanant, Kuwaitchea disaleancher chappun aileli kofi vixim bhatmi vachun, mottea promanan kofi piyeteleanchea monant thoddo bhov suseg zala.



Vhoili bhatmi ek viz marlelea porim ak’khea desan fankarot vetana, hagasorlea super marketan vikrek melchi soglea torechi kofi kopunk lagleo vo lok upot ghalun vorunk lagla. Je lok adim ken’nanch kofi piyenasle, tevui-i lokachi atam, kofi vorvim sonvsarantlem lamb jivit jiyepachi onek toren axea vhaddlea. Favo tilench pustik jevonn ani piyepam amche kuddik dilear, amche bholaykecher vaitt porinam zaunk xokonam. Hi chotray dorchi.


Poir tedus, ghorjechea kama khatir mhagelea khas eka ixttak offisantlea fonar sompork (contact) kelear, eka modur talleachea ostoren, offisachea kama pasot mhozo ixtt bhair sorla mhunn kollit kelem. Taktichea kamank vell ibaddun faido nam. Dekun, hanvem tachea mobilar fon kelo zalear, offisachea kamank ghelolo monis Al Dajij, Farwaniya Sultan Center-an shopping kortolo sampoddlo. To thikan korun ravtolea zagear vo vattaran unneant unne char tori dusrim vhodd nanvanchim surpermarkitam astana, tannem itlea pois ani tenvuim zalear offisant fott marun bhair sorchelem karan vichartoch, kachabull zalelea avazar mhonntlem.

“Tukai koll’lem?”, guptti khobri kolltoch tukai koll’lem ho vichar amchea lagxillea ixttam modim sodanch zagrut zata, punn lip choriam khobro koxeo kollun aileo, tem vicharank mat zap nastat. Toruipunn, ho mhagelo kam-chor nhoi aslolo ixtt itlea taktiken Al Dajij aslelea whole sale Sultan Center-an pavpachem kharan vicharlem ten’na, tannem mhonntlem.

“Kitem korchem aslem? Sanz zavn offisantlo suntam mhonnlear, amchea vattarantlea lagsorlea supermarkitanim kofi mellonam. Tea khatir hanv….”

“Kofi? Kofi mellonam? Kitli kofi ani kosli kofi zai tuka?”, tachem ulovop sompchem adim hanvem vicharlem
“Mhaka dista tuji nodor potrancher hea disamni sarki cholona. Ani sarki asleli zalear ho proxn tum mhaka korcho naslo”, sodam porim kolponink utramni tannem mhonnlem.
Don disam fattim potrancher chappun aileli vhoili khobor, porot ekdam dhean divn vachli. Dekun, hea disamni khoinchai shopping mall-ant kafeterinim bosun kofi piyepak zago mellonam. Soglleankuch bholaykecho husko lagla vo anik koslem karanank lagun kofi piyetat kai?
Vidheannik puravea (scientific evidence) velean kofin asteli caffeine kol aspavan kuddichea sandeank urbecher dovorta. Soglle inddr (organs) umedir yetat. Caffeine, pexi (cells) modim bhavnnik adanprodan zavn kuddicheo xiro abuzar zatat. Mendvache pexi ugtalar yetoch, kallza meren pavun rogtacho choponn (pressure) vhaddta. Ani bhitorlean rogtachi vhanvnim (flow) zali mhonntoch lingisombonddi (sexuality) bore toren somodhan zata. Choddan chodd gulfantlo dhaddlo-monis eksarki bhouch kofi kiteak piyeta? Atam gomlem mu?
“Kofi piyenaslo okosmat koficho pujari koso zalo?”, Al Dajij supermarketan shopping kortolea ixttak hanvem proxn kelo.
“Ghelea tis vorsam kofi bholaykek bori nhi mhunn sangun, tannim amkam kallokant dovorle. Khori ghoxtt New England Journal of Medicine hannim ugtalar haddli. Kofi piyetele kallzachea, goddmuttache, kankr ani her marrekar duensank boli poddonant. Dekun zata titli kofi ghorant dovorunk yevjilam”
“Punn itlea akantan kiteak? Oxem dista, bazarant portean kofi mellchina. Oxem mu?”
“Tich bhirant poddlea mhaka. Kofi vikpakcher bondi poddot mhunn”
“Oxem kiteak mhonnta tum?”
Toch New England Journal of Medicine koffichi dusri bazu ugtaylata. Kofin ji caffeine asta ti daddle-bailek mog korpachi urba vhaddoyta. Nillea rongachea tableticher hangasor bondi asa ti fuddem koficherui lagu zait mhunn adinch fuddench purment bhorun dovorlear koso?”
“Oxem?”
“Atam koll’llem mhu koficho dom?”
Lino B. Dourado

<Right click -> Save as> to download star_tip_hat_md_wht.gif!

Lapitt

http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/

Mhatareche Kens Thodde Pavtti Koddu Lagtat




Mhatareche Kens Thodde Pavtti Koddu Lagtat



Amerikek ani Canada-k mhonntat cotton candy. England-ak candy floss zalear, Australia fairy floss mhonntat. Gomotichi ghozal mhollear Bharotan, buddhi ke baal ani onkarun ami mhonntat, mhatareche kens.

Survatek 18vea xekddean sakren kelole mhatare kensancho rong dhovo aslo. Punn atam bhurgeank bulovpak vo oddun ghevpak jinsavar rong ghalun kapsa sarkele jiber dovorlear churr korun virgullun (melt) vetele mhatareche kens toyar zatat. Festam-porbank ani her vhodd mouja korpachea uttsavamni taje (fresh) mhatareche kens chakunk, zanttelim porian nenttim zatat ani bhurgeaponnacheo yadi ubeo kortat.
Sodeak hanv ravtam tea vattaran ek vhodd ‘hyper market’ asa. Cholun vochunk don minutam paim vatt. Mhozo jevnna khannacheo vostu ani dusro vepar heach marketan dispottim zatelean, mhojea eka ixttan tachea bhurgeanche avddiche mhatareche kens melltat zalear pollevnk mhaglem. Ani poir tedus, tea hyper marketan bhitor sorche vatter, sumar sotere vhoir vorsanchi joddi (couple) mhaka bhettli (hea hyper marketa xivay dusre kodden shopping korinant mhunn, ek dis tannim sanglolem asa mhaka). Toddam purtim hanv tankam vollkotam. Tanchi poili vollok khoim zaleli ti yad nam. Hyper marketan melltele pavtti hanv tankam zapoytam. Ani tea disakui sodam porim tankam zap keli.
Sonvoim pormonnem baji-torkari polloit follam zagear pavlom. Thoim ‘Afonso’ ambe pollele. Mottech distele char plastik pisvin ghalun vozon kelem ani thoinsorlo koddsortana mhojea vollkiche zanttelen vicharlem.
“Baba, te Afonso Goyche re?”
“Sangunk zainam. Punn ek mat sarkem. Te ambe Indieche mhonntoch, Ratnagiri, Mungllur, Mallvan, Karwar ani Goy khoinchea eka Konkon vatarantle asunk zai”, tika xembor tok’ke sotmandpa sarkem mhojem ulovop pottlem. Ani hanv kobus-panv melltat te dixen cholunk laglom zalear tim ambe melltat tea mandar ghelim
Nusteachea mandar bhett kelea xivay mhojean zaina. Hea zagear huzravun ani katrun vikrek dovorlelem nustem mellta. Ghorakodden mitt lavun somtich kodi korpachi ho ek sompo vavr. Dekhun hanv gorje purtem nustem ghetam. Nustem tajem khavpachi avoddd mhoji. Subeij nustem ghenv frijin dovorpachi sonvoim nam mhaka. Kiteak ghevunk zai? Itlea lagim hyper market astona? Osoch hanv nusteachi ruch kaddit bhonvande martana tevui zagear, mhageli zantteli joddi disli.
“Kitlem mhunn marog nustem re baba. Hanvem tor bhangdde ghetleat. Amgeleak ajun katlexi khanvpachi ruch asa. Thoddoxeo kurleo ghetleat, xekxekem korpak. Tunvem kitem ghetlam? Visonanchim postam mure.”, mhojea shopping basketik nodor marit tinnem mhonntlem ani kombio vo fresh chicken melltele dixen tim vochunk laglim.
Hypermarketan kam’ kortole eka kamchareak ‘cotton candy’ khoinchea zagear asat tem vicharlem. Tannem mhaka bhurgeanche pampers, tissues ani her vostu melltat tea zagear dhaddlo. Goddie zait to somzunk nam astolo dekun porot tachea sorxim yevn hanvem taka hindin buddhi ke baal khoimsor dovorlole asat tem vichartoch tannem soroll zap dili. Check in row number eight.
Attve vollerichea folleancher (shelves) dovorlole jinsavar chokleti, toffi ani rong-rongit pipirmitam dislim, punn khoisoruch ‘cotton candy’ nodrek disonam zali. Oi nam, oi nam korun shelvamcher vhoir-sokol polloit don bhonvade marle ani tisro kivam nimnno bhonvando ghaltolo mhunn fattim voulear, mhojea fuddem mhageli zantteli joddi disli. Tankam anik porot kiteak mellchem? Tea khatir tanche dixen vechea boldek thoinch khitem tori polletelea bhaxen kelem. Mhozo dhavo dollo mhaka zai ti vost sodtalo zalear mhozo uzvo dollo tim zanttelim khoim meren pavleant tim, lip-choriam pollovnni kemera (surveillance camera) porim tanchi chal polletalo. Hanv kosle tori oddchenek addkola mhunn ghoddie mhojea chalicher gomlem asot tankam. Tim soroll mhojexim ailim ani vicharlem.
“Kitem sodtalo?”
“Mhatareche kens”
Tichea hanstea sobhavacher khinna bhitor boddlop dislem. Tichea mostokacher ragacho khanto ful’la mhunn tichea dollea udexim kollit zalem. Ticheo rogt-xirantlean tidkecho pavs jiber pavun tiche vontt apo-ap ugte zale ani dharivont jib funtli
“Mhoje kens dhove zaleat zhodd’ddea? Tuje kens kitle kalle asat? Mhatareank respet divnk kollonam re tuka? Tum kitlo nentto asa kodd’dea?”
Ghoddghoddo martolo zalear zogil poilem marunk zai. Punn hangasor koslech zogil vo mhoji chuk nastana ghoddghoddo marlo. Mhojem inosentponn dakounk mhoje vontt chitkole. Mhozo talo sukun jib ar javun dhorli. Sorbhonvtim aslolo lok mhaka pollet ravlo. Mhaka loz zali. Lojen hanvem tokli khalla ghatli zalear, mhojea samkara dhobean aslele ‘mhatareche kens’ nodrek poddle.
Lino B. Dourado

<Right click -> Save as> to download star_tip_hat_md_wht.gif!

Lapitt

http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/

Social zaunk dusreancho adar naka


Social zaunk dusreancho adar naka

Mhaka polletanch tannem hansunk suru korchem. Vicharlear, mhoje lekh ani her vinodhi borpavollichem kharan dita. Chukun khoim tori gavlo zalear, tannem muddom mhoje fatlea char vo panch mhoynnem adim uzvaddak ailolea lekhanchi yad korchi ani mhojea lagim hansun gozali marchi. Ani poir tedus, to osoch mhaka Kuwaitchea Kabd vattaran baji-palo viktelea markitan vochunche vatter bhettlo. Tangelea lhan porak mottorin ghevn boslolo. Tachi nodor mhojer poddtanch tachem tondd sodam porim hanstem zalem. Tacheaxim vochun cheddeak ghevn mottorin bospachem kharan vicharlem ten’na, tannem mhaka ek mahiti toktto ( signpost) dakoilo. Tacher oxem boroilolem aslem. Motor ani motorintlea moladik vostunchi chori zalear hea markiteche odhikari zababdari nant. Tache familiche vangddi marketan bhitor bazar kortalim, mhonntoch; konnache tras nastana gozali korunk amkam vell aslo. Aili poili gozaleo kortana tannem mhaka ek moijechi gozal sangli. Hanv khub hanslom. Mhaka dislem tumkai, tagelea komikechi gozal sangchi.
Ghelea mhoyneant okosmat atth disam khatir, taka Mumbai vechem poddlem. Ho mhozo ixtt Bandra West, John Baptist Road, vataran ravpi. Duddvanche gorjek lagun to Federal Bank-in ghelolo. Bankintlo bhair sortana tagelea eka lagxilea soireachem bhettop zalem. Ekdam familintlo monis zalelean, taka ghevn to laginch aslolea eke khannavolint nosteak boslo. Hea ani tea kuttumbantlea ani ixtt-mitrancheo gozalin gozaleo ani yadi kaddleo. Uloitam uloitam tancheo topics somajik vixeiyancher pavleo. Ghorchea ani ixtta koddlean lagincho sombond dovorunk, social network web tholl khubuch toyar zaleat dekhun, visorlole vo pois zalolea mon’xanchi vollok pallok hea net-a velean porot jivi zata mhunn, mhagelea ixttan, internet-chi choddxi zanvai naslolea tagelea soireak sanglem. Tachea soireak dislem, tannem-i social zavnchem. Tea khatir, mhojea ixttak, tannem ek vinonti keli--------
Tachea soireacho novo account ugodla mhunn, Kuwait porot yevpache ghoddbhoddin taka sangunk visorlo. Tannem taka ugddas korunk ek SMS dhaddlo.
-Tuzo novo FB account ugto kela. Polloi ani kollit kor
Don disam uprant tachea soireacho sms – Hanv Bandra, Anderi, Borovli, Dadar, Goregaon, Mulund, Vashi, Chembur itlea pois meren FB fatteamni (branches) pavlom. Khoinsoruch mhojea nanvan FB account nam.
-Arre papia, tuzo account bankant ugodla mhunn tuka konnem sanglem?
-Itlea vegim visorlo? Tuvenuch mure mhozo FB account ugto kela mhunn poir tedus sms kel’lo.
-Saiba Bogos!!! Tuka social zavnk zai mhunn hanvem tuzo account Face Book-ar kela. Federal Bank-ant tujea nanvan account ugodpak, mhaka kitem pixea sunnean ghans marla re?

Lino B. Dourado


<Right click -> Save as> to download star_tip_hat_md_wht.gif!

Lapitt

http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/

Padricho Sermanv Vonniek Nhoi?


Lapitt


Padricho Sermanv Vonniek Nhoi?

“Boreaponnachi divli pett’ta thoimsor denvchari savlli disona. Amchem jivit ek segunni zatelem zalear poile-vhoile svater ami peleacho mog korunk zai. Amchea dusmanank bhogsun mogache sombhond bandlear, sorga rajean orthi khoxalkay ubzota. Amchim utom kortubam voimkutachea jivit pustokar boroilolim astat ani tacho lab, ho dhongi sonvsar soddun vetoch Sorg-Prithum Rochnnaraxim amkam mellta. Pelea thaim odikh korun dusmana sovem ami mogan jiyelear ho sonvsar ek jivem voimkunt korunk zata. Udar monan hat uklun durbolleanchea uthenn ghalear Deva mukhar vhodd inam’ favtta---“
Shri Saluzinho Torcado de Albuquero, mottvea nanvan taka Bro. Salu mhonntat; Aicho Kal Mogacho Kal, hea vixim ulovop vo bhaxonn ganvchea tornatteank ditalo. Vixeiyan to ek xikxok aslo. Bhospagari zatoch Kristi Povitr Pustoka velo boro sondhex ganv-gavantlea povitr somudaye amontronnan, gavantlea tornne pillgek jivitachi novsornni (renewal) korunk ek vegllech toreche poddotin to xikoytalo. Zaytea zannanim vaitt sonvoym soddun novea jivitak veng marlele purave sobemazar yevn dileat ani ajun ditat. Ani poir tea disa, tacheach ganvantlea tornnateank vhoilea mhatalea vixim bhaxonn ditana, eka konxeak bosun aslolea tornattacher tachi dixtt bog-bogor vetali. To tornatto tachem ulovop dhean divn aikota vo nam tem sangunk moskil zatalem, kiteak, to eka kadernar kitem tori boroytalo. Goddie, ttipunn (notes) dovorta vo anik kitem, hem zannam zaunk Bro. Salu tachexim ghelo ani to boroitalo kadern aplea hatan ghevn kosle ttipunn boroileat te vachtana, dova porim thondd sobhavi mon’xachea angar ragacho khantto fulonk laglo. Kadernavelem ek ek utor tachi kansulam thapittat kai diso. Chullir udkacho kottkotto yeta tea toren tachea xirantlem rogot vhoir sokoll xizonk laglem. Mostokak bhirbhiri marli. Tiddken, to kadern vorun tea tornnatachea tokler marunxem taka dislem. Punn, sorvbhonvtim aslolim tornnattim, tachi karnni vichitrayen polletelim ani porinam vaitt doxer pavtolo tea khatir, bhaili sosnikay (tachi bhitorli sosnikay khabar zaleli) ghevn, tonddar oddecho hanso haddun to fuddem vachunk laglo-----
Mogachea bhuxea
Anekdam uchambolit tujea bapaychem ulovop aikotam. Ghelea khepek tujea ani mhojea moga vixim dharun utramni mhaka ani mhagelea avoy-bapayk bhaxonn divn ghelolo monis, aiz pelechea moga vixim bhaxonn dita tem aikupak mhage kan bhedd’de zaleat.
Amchea mogachi pontti pettevncha bodla to lokachea boreaponnachi divlli pettevn denvcharak pois dovorcho mhunn ugddas korta. Tuje xegunn ani chal-rit mhojea avoy-bapayk manddli mhunn hanvem tuzo mog kela, punn, ho tuzo zati-kati ani vhoddponn mandpi bapui khaxea dusmanank bhogsunk noko, punn dusreank mat dusmanacho mog korcho mhunn sangtta.
Moga udexim sonvsar ek voimkutt (paradise) korunk zata zalear tujea bapain tujea ani mhojea moga vixim ek jivo nork vo emkond kiteak ubem kelam? Mhojea sovem ani amchea kuttumba sovem koslo unnav asa? Tujea bapai poros mhojem xikop fuddem asa ani tumchea bhat-bhesam vonn amchea koxtti dhondea vorvim, amchea thaim gireskay zalea.
Dusmanam sovem mogan jiyelear ho jog ek sorg zaunk xoktta zalear poilim tujea bapain aplleaponn (ego) asa tem visrun xezaram thaim mogache sombond bandunk poilem xik mhunn sang ani uprantuch dusreank sermanv sangcho. Aplea monantle mhellsanincho kochro poilim sap korcho ani tea uprant dusreank bhaxonna dinvchim. Durbollanche uthenn dhan ghalear Deva mukhar vhodd inam’ asa. Oxem tor, tujea bapaik yad kor, tuzo mog mhojea uthenn ghalun eka bapayponnacho inam’ mellun ghenvcho ani amchem jivit hea sonvsarant ek sorg korcho nam tor, tannem amcho niz mog norkachi daram dhodoytat tem pollevnk urot----
Shri Saluzinho Torcado de Albuquero nimnni voll portean ekdam vachtana tachea kopalar ghamechi zor futtli, amcho niz mog norkachi daram dhodoytat tem pollevnk urot----hi voll tachea kananche podd’deancher, poddsadd (echo) zait vetali. Apleachea kallzan niddukayecho mhell samballun dusreanchim kallzam limpar korop sarkem nhoi mhunn, nimnni voll taka ek koddok xiddkavni ditali. Zati-katicho ani vhoddponnacho jem taka apleaponn asa tem tor fattim ghena zalear, taka, tachi ektich dhuv unni zait mhunn tachea angar ekdam bhirantecho kantto ful’lo. Khore khoxalkayecho oromb zaun asa mog. Taka atam pottlem.Tannem sovkas tokli vhoir kaddli ani tache dhuvechea mogia islean nodor ghatli zalear, to tachea zagear naslo…

Lino B. Dourado

C H A T




CHAT
Ami xezarim aslim ten’na
chakatam marunk,
aichea porim,
tea vellar; kompuitor naslo.
Ghara fattlea dara lagsor
tukodde guptim gozali kortana
tugeli avoy tuka vichari
“konna lagim khobri korta baye?”
Beg-begim ami doxim zayi.
Punn atanchi pillgi
kompuitorak chitkon
voranchim voram ‘chat’ kortat.
Konna lagim itlo vell gozali,
vhoddilancho vichar aslear
rokddinch angar yevn mhonntat,
“tumkam, ‘chat’ mhonnchem, kitem kollta?”
Lino B. Dourado
<Right click -> Save as> to download star_tip_hat_md_wht.gif!
Lapitt
photo

Sasnachea Ghorantui Vegllozar Muga!

Sasnachea Ghorantui Vegllozar Muga!

Jivak zall vo tras poddlolo monis zaite pavtti oxem mhontlolem ami aikolam. “Suseg? Melea uprant suseg melltolo”





Punn ghelea mhoynnant lojechi ghoddni ghoddleli ti niyallit tor, atam melelea mon’xankui khorench suseg nam mhunn kollun ailam. Kuddchoddea Kristanvanche ximiterintlea toxench Pontemoll Muslimanchea kabrastantle, sompil’lea mon’xachea ugddasak bandil’leo fonddancheo fatri foddleo. Hem darun khortubam adarpeak vo adarpeank koslem dhadosponn bhoglem tem ekteach Devak khobor. Punn, sab-sube meloleank kiteak sotaytat tem somzun ghevpak mhaka zalear borech tras zatat. Vhoili ghoddnni zatoch, thoim kitem chol’lem tem fuddem vachat…

Dusrea sokallim pulis thannar tokrar nond zatoch, foddlele fatrinchi pollevnni korunk, vorixtt pulis odhikari, igorjicho vigar ani ganvche somudayeche fuddari ximiterin aile. Motti-barik karvay kelea uprant, tem nixttur kortub ‘adarteleak’ vo ‘adarteleank’ motti kheast favo zateli oxi bhasabhas korun te thoinsorle koddsorle. Tancheo gozali jive monis dhean divn aikotale zalear, halinch sompil’lim ani ximiterichea fonddan purlelim vokil Artimiz ani fotting Ritina kan divn aikotalim. Tea ghelea uprant tancheo gozali:

“Ratim hanvem pavlancho avaz aikololo. Punn fonddancheo fatri foddtaleat to avaz kannar poddunk nam”, Ritinan, laginch aslolea tichi ixttinn vokil Artimizak mhonnlem
“Ago fottinga, tuka lok fotting Ritina hea nanvan kiteak vodkutale? Mon’xanchea pavlancho avaz aikunk tuka aila, ani mottean dho…dho..dho korun, fatrincho avaz zatalo, to kannar poddunk nam fottinga?
“Hanv khoim zanna te fatri foddtalet mhunn? Amgelo Padri Vigar uloilolem aikolam. Ani sankistanv mhonntalo, Pontemoll Muslimanche kabrastantleo fonddacheo fatri foddleo. Ago vhoir pollelam? Konnancheo fatri foddleat teo. Mhoji bha foddunk nam mu go yea?”
“Dolle aslear polletelim mu gho hanv? Sonvsarant astana dusreachem boreponn pollenant tanche dolle, he kidde poile khatat khoim.”
“Oi, oi. Fokot tuji atam jib urlea. Korttant, ken’na tori sot uloilolem gho tum?”
“Hanv korttan fotti uloitalim kiteak, to mhozo ek dhondo vo profession aslem mhunn. Punn tum gho? Ghorant bosun lokacheo kobro korun nanv ubaitalem tem? Asum atam. Amcheo jiblio khavnchea ani kan bere zavnchea adim ek sang. Tuka kitem dista? Kristanvanche borobor Muslimancheo fonddancheo fatri foddunk koslem tori kharan asa? ”
“Gõykaram modem futt ani kestanvam ghalpachi hi ek chall asteli”
“Sarkem tujem fotting Ritina. Hea mon’xank koddok kaido lavun, kheast divnk zai”
“Oi? Tribunalant vo niti ghorant oslea mon’xank sukta divnk tujea oslim fottingponnache vokil kitle vavurtat? To tumcho dhondo nhi? Profession?”
“Asum tem atam. Tuvem dusri khobor aikolea?”
“Ken’na ken’na he kidde kanakodde khelltat. Thodde pavtti aikopak tras zatat. Kosli khobor mhunnta tum?”
“Duddu aslole lok aplea mogache familichea fonddar despez korun margeleo fatri ugddasak bandttat. Dusro gorib lok asa to, lakdacho khuris fonddar dovortat. Zannam tum? Fatri foddtoleamni kitem kelam tem”
“Sang mu gho. Sanglea viret koxem gomtolem?”
“Fonddaveleo fatri foddleat punn, lakdanchea khursank hat lailolo nam khoim”
“Kit mhut gho? Ximiterenui veglozar mu gho yea”
“Ghoddie tankam dislam asot, meloleanche fondd bandun, ximiter aplem paichem bhens kortat. Bhat-bhensank lagon zogddim-zuzam zatat. Hem hanvem jivea sonvsarant korttan zaitem pollelam. Meloleank kiteak tras gho yea? Melelim fondd banddtat?”
“Boro ugddas kelo tunvem. Tum tor zannanch. Mhozo ghorkar somplea uprant, hanv; amchea maim-paichea ghorant ektench ravtalem. Australia tikhan korun ravteli mhoji bhoinn Gõyam mudansak yetalem, punn ken’nach maim-paichea ghorak bhett dinaslem. Taka mellunk, tem ravtelea hotelan vochun bhett dinvchi poddtali mhaka. Mhojea mornnank tem pavunk nam. Mhozo fondd bandla mista. Dekun, hanvem tuka kedov vicharlelem. Mhozo fondd foddla kai mhunn. Zannaim Artimiz. Poir tedus mhojea mhoynneachea misak kose toren roddtalem tem. Mana, tum sanddun ghelem gho mana. Tujea mornnank yevnk mellonk nam. Utth gho mana. Ekuch nimnni zap di gho mana. Sodanch semprak ugddas urpak fatricho sobit fond banddla ani lokak kolpak mhojem nanv boroilam…gho mana..”
“Atam koll’lem mu? Melolea fonddar porian nanv disunk zai mhunn lok fond banddat ani oxem korun ximiterichi svat haddavun dovortat. Ghoddie hench kharan heo fatri foddunk?”
“Konn sangot? Kitem zaum. Mhonntat nhoi. Melolim ulaitat kai mhunn? Kan asloleamni aikuchem. Fonddar lakdacho khuris banddcho. Taka konn hat laila. Jezu Kristak lakdachea khursar khillaylo ani nhoi fatrichea. Nu gho yea?”

Lino B. Dourado