Zolm 23 Setembr 1953 Ganv Utorda. St Anthony Majorda iskolant dhavi meren xikla uprant ITI-ant Mechanical Course kela. Kuveitt desant nokri korta. Goy toxench Mumboichean uzvadda yeupi Konkani sabar potram-masikancher kotha, kovita ani lekh boroyleat. Kuveittache Inglez boroupam keleant. United Club of Utorda sonvsthecho to advisor. Dor Aitarak Gulf-Goans Newsletter Goa-world.com ani Goanet.org hea maule ghorancher Aitaracheo Katkutleo vibhaga khal boroupam korta.
Thursday, September 20, 2012
Sunday, September 16, 2012
"Ami Yatrekar, Amchi Yatra Transit"
Lapitt
"Ami Yatrekar, Amchi Yatra
Transit"
Misa uprant tannim mhoji vatt pollevn ravchi. Bhav-bhoinnam tim.
Sukha-dukhache jinnentli gozali mhojea sovem ugtea monan tannim ulouncheo.
Mhageli bhi oddchoneo tankam ugteo kortam hanv. Ken’na ken’na addkolintlo
somadhan zalelea vorim dista mhaka. Natem amchem ixttagottichem, punn; ami ekach
kuttumbantli vangddim zalelea porim vagtat. Chukoinastana dhor Son’vara sanjecha
adesa xarantlea igorjent ami Misak hajir zavop. Misa somptoch amchi bhett zata.
Padribaban, Misar sanglole jivitak lagu zatele sermanv zaite pavtti Misa uprant
amchem bhettop zata tednam, ami tegaim sermanvam vixim bhasabhas kortat. Tea
khatir padribabacho sermanv dhean divn mhaka aikuncho poddta. Kalchea Son’varak
padribaban, bhavart ugto korcho sarkelo sermanv sanglo:
Eka xarant ek povitr monis (holy
man) ravtalo. Tachi povitrai (holiness) soglleakuch prokasloli. Tacho
axirvadd kostank ani marrekar duesank sampoddlolea mon’xak adaracho zatalo ani
vaittoveank jivitachi novsornni (renewal) kortalo. Tea xarant pavlolo
lok taka bhett kelea xivay apli bhonvddi sompoinaslo. Oxe toren eka disa ek
bhonvddekar tacheaxim pavun sorlo. Bhouch famad dhormik monis mhonntoch, tachea
vhodd ghorant vilaxi (luxurious) vostu astolio, bhonvddekaracho odmas
zalo. Punn ghora bhitor povitr mon’xak zai titleoch vostu thoim asloleo taka
disleo. Ani tannem taka soroll vicharlem:
“Tujea hea vhodd ghorant koslich lankddi samon
(furniture) nam”
“Tujea lagim kitlem asa?”, dhormik mon’xan taka
vicharlem.
“Hanv ek tourist. Touristam lagim furniture
asonam”
“Ixtta, amchem tikhann hea sonvsarantlem nhoi! Ami
yatrekar (pilgrims). Sonvsarantli yatra (pilgrimage)
khoinchea pirayer somptoli tem sangunk kothinn. Ken’na monis tornne pirayer,
modle vo 95 zantte pirayer morunk xokta. Amchem sansnachem jivit Deva Bapachea
voimkuntachea vo sorgachea rajeant. Bhonvddekaram porim sonvsarantlem jivit
transit zaun asa. Tuji yatra sompli mhonntoch tujem bixannem kovllun
vochunk zai. Yetana nagddo aila ani vetana nagddoch vochunk poddta. Tujea lagim
aslolea samon tuka vorunk mellona. Dekhun, tuka sonvsarant dhaddlolea Bapachi
khuxi korunk tuji yatra Devak mantta tosli zaumdi ani sansnnik rajeant tuka
tikhann mellunk boro yatrekar zav.”
Padribabacho sermanv mhojea kanant bhorlo. Ken’na kai Mis
sompun mhojea mitrank (bhav-bhoinn) mellunk dislem. Aichea sermanvam vixim amchi
ulovnni borich tezit zatelim, hi mhaka opekxa asli. Igojintlo beg-begim
bhair ailom. Sodam zagear mhoji vatt polloit ravtolim bhav-bhoinn disonk
nant. Igorjintlo bhair sorunk kitloi vell zalear mhaka bhettlea xivay zageavelim
koddsorun vocho naslim. Misak pavunk nant kai? Yevnk nant zalear kitlo boro
sermanv tankam chuklo hem chintit hanv gaddiexim pavlom. Gaddient bond korun
dovorlolo mobile chalu kelo. Ek SMS asa mhunn kolit zalem. Ugti keli ani
vachli:
Aiz tuka bhettum nastona takthinn
vochunk poddlem. Amcho ek soiro hospitalachea transit wardan asa. Tachi
yatra sompunk thoddoch vell asa, oxem amkam khatrechea mon’xa koddlean gomun
ailam. Taka nimnni bhett ani adeus korunk vetat.
Lino B. Dourado
Lapitt
Aitar, 16 Septembr 2012
www.goa-world.com
RESPONSE FROM READERS:
From: gaspar fernandes <gaspar4cap@gmail.com>
To: lino dourado <libado23s53@yahoo.com>
Sent: Sunday, September 16, 2012 4:42 PM
Subject: Re: Fw: Aitaracheo Katkutleo: "Ami Yatrekar, Amchi Yatra Transit"
RESPONSE FROM READERS:
From: gaspar fernandes <gaspar4cap@gmail.com>
To: lino dourado <libado23s53@yahoo.com>
Sent: Sunday, September 16, 2012 4:42 PM
Subject: Re: Fw: Aitaracheo Katkutleo: "Ami Yatrekar, Amchi Yatra Transit"
lovely story and God bless you for bringing it to people.
Stay happy in the Lord
br gaspar
Holy Family Cathedral (HFC), Kuwait City.
2012/9/16 lino dourado <libado23s53@yahoo.com>
Monday, September 10, 2012
Jiv Diunk Ievjiteleank Dhuklopachem Nhoi
10th World Suicide Prevention Day: (
Jiv Diunk Ievjiteleank Dhuklopachem Nhoi)
Jiv
Diunk Ievjiteleank Dhuklopachem Nhoi
“Zori konn tori eklean atmghat vo
suicide korpacho dukhinn ievjita mhonn tuka sanglem tedna, tunvem tea vellar
tanchea vicharancher gombhir panvll utthavpapak zai. Tuzo kosloch nirnnoi di
nastanam xevott meren tachem vo tichem aikun, jiv vogddavpachea poristithik
sampodlela mon’xak favo to ilaz mellunk adar korunk zai. Jivitak nirxellea ani
kosleach bhorvonxeachi kunna nam zatoch monis aplo jiv vogddaunk chinta. Manxik
gonddoll (mental disorder) tann ghoddnuko (stressful events)
mottea luksanan bondkonnint pavoitele dhondde, ghorchim bhattanchim kizilam ani
choddan chodd jiv divpachim karann mhonnlear mogachea khellan arr khailelim.
Zori konnui-i, ap-khuxen to vo tem aplo atmghat korpachi bhirankull poristithi
tujea samkara ubzonn korta tedna, tea vellar tunvem ogem ranvchem nhoi.
Tabortob pulis thannar fon korcho ani zata titlo jiv ditelea piddestak tacho
jiv vattoupak adhar korcho.”
Somajik
vavurpi amche ixtt Lapitt, kalchea sumanant ganvchea “Parish Youth Club” hannim
ghoddun haddlelea ‘What should you do if someone tells
you they are thinking about suicide’ hea vixeai vixim xibir bhorlelem
tattunt to uloitalo. Gõyant hotea-chi (suicide) bhatmeo antrea poirean
disamleancher vachunk melltat. Gõyant margai vaddlea punn jiv mat sovai zaleat
distat.
Suman
odik zalem vaddoll-moll zavn ghosghoxeanim pavs zhoddunk laglear. Ghora
bhair gelea xivai ghora bhailim kama zai naslim. Thambum nastanam zhoddtelea
pavsan Lapitt-achem ek suman oxench bekar gelem. Pavsak lagun ghorantlo bhair
sorum nastanam ravop mhonnchem ghorant jevnnam-khannacho unnav poddpacho.
Udka
viret nistem jienam ani Lapitt-ak nistea viret jevonn ruchonam. Nisteachea
bazarant vochot zalear tazem nistem melltelem vo nam ho ek motto husko taka
zal’lo. Bhurgeank tori chikon, gaichem mas, mutton-kima ani yer vostu haddunk
mhonn to Moddganvchea bazarant vochunk bosir choddlo.
Hatantli
sotri koulun laginch aslelea rikami sitar boslo. Uzvea bazuk bosun aslelea
tornatti choliek polloun tannem mhonnlem.
“Kitlo
mhunn thambum nastanam pavs….”
“Pavsachea
disanim pavs nhoi tor uzo rokhttolo.” Cholien tikxealea avazan mhonnlem.
Te on-vollkhi (stranger) cholie
koddsun osli zap mellteli mhonn Lapittan matui chintunk nam. Matxe abuz choli
distali. Tannem fuddem vicharlem.
“Khoim vetalem bai?”
“Jiv diunk.” Jiv ken’na diupcho ho vell
chinti nastanm tinnem mhonnlem.
Tichi zap aikun Lapitt-che mendvacheo xiiro
zagrutt zaleo. Atmghat korpachim kharannam ani tancher tabo dovorpacho upai
gelea sumanant zal’lea xibirant Lapitt-an aplem bhaxonn dilelem asa. Ani aiz khorelo
monis tachea samkara bosun jiv diupachem ievjita. Somzikaecho upai vaprun tika
somadan korchelem taka dislem. Aikoch nam zalear, zobordosten tika pulis-echea
tabean korchem hem monant dovorun, tika fuddem vicharlem.
‘Punn
kiteak?”
“Zhodd
zala. Do you have any problem?”
“Svami
Jezu Khristacho khuris Simanv oslea mon’xamni aplea khanddar ghetlolo asa.
Tujea zhodd zalelea jivitak lohu korunk konn tori visvaxi monis melltolo.”
“Visvaxi?
Visvasan, hea sonvsarant zolm ghetlolo nam. Soglech ghatki zolmoleat”
“Tuzo
ghatt konnem ghetlo?”
“Mhojea
bhavan.”
“Koso?”
“Hanv
ani mhozo boyfriend kal sanjer dogaim, ekuch bottlint don straws
bhitor ghalun cold drink pietanam mhojea bhavan pollelem mista. Tannem
vochun mhojea avoik sanglem. Avoi-n mhaka zoddpailem ani bodoilem.”
“Argam
Devak bai.”
“Kiteak?”
“Ginean
aslolo tuzo bhav to. Tannem tuka, tujea boyfriend-a sangata ekuch
bottlint don straws ghalun pietanam tumkam pollelim. Tea vellar masuge
mon’xa porim kainch ek zap kaddi nastanam ghora vochun tuji kornni tumchea avoik
sangli. Dusro anik konnui-i bhav zalolo zalear bhoinniche polle novrea samkara
dodhoitalo aslo. Loka samkara apli izott kaddli mhonn bhoinnink vaitt dista
aslem. Ani nikall? Lojen jiv dista aslem? Hoi? Punn tujea bhavan toxem
kelem nam. Tuji kornni tujea avoi samkara eka vhodd bhavachea kaidea pormonnem
dovorli.”
Tinnem
apli nodor bosintlea zonelantlean bhair ghali. Kitloch vell tinnem zap keli
nam. Punn Lapitt odik tika somzunnechem vicharan prons kelo.
“Tuzo
bhav kitlo vhodd.”
“Madda
itlo lamb asa.”
“Tachim
lambai hanv vichari nam. Tachi vorsam.”
“Ponchvis”
“Ani
tuka ottra sumar asat nhi?’
“
Nam . Sola vorsam”
“Sweet
sixteen. Tuka ekttoch bhav?”
“
Nam . Mhaka anik ek lhan bhav asa.”
“Ekttich bhoinn tum?”
“Oi”
“Bapui?”
“To somplear panch vorsam somplim. Avoi asa.”
“Zannam
hanv.”
“Tuka
koxem ghomlem?”
“Tujea
bhavan kagall (complain) avoik kelelem nhoi?”
“Humm!!!”
“Polle
bai. Bapui somplea uprant lhan bhoinnim-bhavamchea sukha khatiruch bapaicho
zago ani ghorachi zababddari mogacho vhoddlo bhav aplea khanddar gheta ani
aplea avoik mozot korta. Tuzo bhav ek vhodd mahan monis. Kalchea disa tum,
tujea nhovrea sangata astanam, tannem tuka kainch mhonntlelem nam. Hem tunvem chintpa sarkem aslem”
Lapitt-achem ulounnem challu astanam tinnem
Lapitt-achea hatak dorlo. Pavsa bhoxenuch tichea dolleantlean dukham vhanvunk
laglim. Thoddo vell adim tichem mukhamoll, ragachi kit distali ti pavsachea
udkan pusun gelea vori zalem. Tinnem aple dolle Lapitt-chea dolleank
melloile ani mhonnlem.
"I
am sorry Mr......."
“Boro
Samaritan mhonnlear zata.” Ani dogaim hanslim.
Bos,
Moddganvchea Kadambha prasar pavli. Dogaim bosintlim denvlim. Tichea lagim sotri nasli. Lapitt-an tika aplea sotren
ghetli. Pavsan bhiztta mhonn, ti choli, taka veng marun chollunk lagli. Lapitt-achea
kallza bhitor bhiranticho dodddoddlo suntlo. Konnui-i pollelear ani hi khobor
bailek ghomlear? Tannem chondrar vochpachi tikett kaddcheli asli. Ek rickshaw
baddeak ghetli ani Dev Spirit Santa-chea Igorjent vochpache vattek lagli.
“Polle
cheddva. Tunvem ek vhodd patok haddarlem. Jiv divpachi ievzonn ek chintnachem
patok mhonntoch tunvem ek borem kumsar kelelem mhaka zai. Atam tuka hanv mhojea
ek padri ixtta sorxim vortam. To, oslea kesinim onnbhovlolo asa. To tuka bori
budd ditolo….ani” Rickshaw, Dev Spirit Santache igorjexim pavlo ani
Lapitt-acho padri ixtt durga davorteaxim, tankanch ravtelea bhoxen thoim
mell’lo.
Lapitt
ghora portotanam monantlean khup khos zal’lo distalo. Kalchea sumanantlea
xibirant tannem jiv vattoupacho bhaxonn dilelem punn aiz tannem khaxea eka
monis zaticho jiv vattailo. Konnui-i monis atmghat korunk vheta tedna taka
dukhollun udoupachi goroz nasta punn jiv vattoupachem hi ek mat khoreli
khuxeakai Lapitt-ak dislem.
Pavsan
tache angavele kopdde purai bhizlele ani taka thonddi kosi lagleli. Ghorant
bhitor sortanch tannem almarint hat ghatlo ani cazu feniechi botl kaddun ek peg
sumar glasant ottoilo. Feniecho ghontt ghetanam tannem aple dhaktte dhuvek
vicharlem.
“Mama khoim gelea?”
“Jiv divpak.”
Feniecho ghontt tonddantuch aslo.
Bhurgeanchi avoi jiv divpak gelea, hem aikonam fuddem burr korun
tonddantlo soro bhair poddlo. Moddganvchea prasar mhojea sotren aslelea
cheddvachi ghozal hika konnem sangli kai? To monantlean udgarlo ani
veg-vegim nhidchea rumant gelo. Dar ugttench aslem ani bail dolleant dukham
bhorun bedir bosun asli. Bedir jivi aslele bailek polloun Lapitt-cho
voir sorlolo jiv zagear ailo. To rumant bhitor sortanch tinnem CD chalu keli.
“Tuka
hanvem hozar pavtti ugddas kela tuje ixttinink amchea koddsun pois ravunk sang
mhonn. Tumchi amizad kolej xiktannam. Atam tum kazari, dogam bhurgeancho ani
kusvean novo jiv gheteleacho bapui. Klass tticher zalear kitem zalem? Amchea
dakhttea porak margeleo chokleti diun tuji ixttagott porot zhoddunk sodhta
kitem ti? Ani oxem ghoddlem zalear, hanv mhozo jiv ditelim.”
Lino B.
Dourado
Lapitt
10 Septembr 2012Sunday, September 09, 2012
Poonam Pandey-chem Vingllem Chitr
|
Lapitt
Poonam
Pandey-chem Vingllem Chitr
2011 vorsa
Kriket Vivx Kop Bharot ttim jikhlear, tust thoknay korunk, vingllem zaun rostear
nachtelem mhunn, filmi sonvsarant vhoir sortolem Kingfisher model Poonam
Pandey-n utor dilelem. Tea vorsak Bharot ttim jikhli, punn tea vellar kriket
zoit ‘celebrate’ korunk, Poonam vingllem zavn rostear mat disunk nam.
Ani atam, Kolkata Knight Riders porchea IPL finalint zoitivont zatoch, Poonam
Pandey-n ek voros adim utor dilelem tem nibhailem. Apnnalem vigllem chitr
‘twitter’ hea websitir dilam. Khorench tem chitr, tagelea angar kopdde nasun
kaddlam vo kompuitor teknnikecho vapor korun chitr nagddem dista toxem kelam? Ho
zaitea zannank proxn poddla.
Mhoji curiosidade (curiosity)
vaddli. Chitrachi topasni korunk kompuitor photoshop-acho adar ghetlo.
Angar aslole kopdde nanch korun chitr vigllem korcheli tora kosi korunk zata tem
pollevn ghetlem. Ani mhozo dubhav khorench khoro tharlo. Poonam Pandey-chem
‘twitter’ hea somaz-mavle thollar dilelem vigllem chitr, asli nhoi, punn;
kompuitor teknnikecho upeog korun dilam. Kitlem sot, kitli fott? Kuddichi chorbi
bazarant ugtalar ghalun fukot nanv ani fank mellche khatir, film sonvsarantli
choli kitem-i korunk toyar?
Sitiment
Kaddtta Mhozo Mitr
Mhojea kama
purtem hanv kompuitorachem yontr choloitam. Noveo kompuitoracheo teknniki zannam
zavnk thodde khepek hanv kompuitor fixal (computer expert) asloleancho
adar ghetam. YouTube, Facebook, Twitter, Orkut, Google, Liked ani her sabar
social network service toyar zalelean choddso lok hea mavle thollancho
upeog korunk lagla. Mhojea poisulea ixttank hanv FaceBook-ar melltam ani tanchea
borim vanttekar zatana, tannim Facebook-ar choddoylolea chitrancher kivam
sondhexancher nodor martam. Ani poir, oxech eka khas mhojea ixttachea nanvancher
ek be-moriadik (vulgar) chitr aslolem pollelem. Tem pollevn hanv
ojeaplom. Mr. XYZ watched sexy bla…bla…on Chill. Ho mhozo ixtt
zaka hanv porxim vollkotam to toslim hollxigi chitram apllea nanvancher,
Facebook-ar post korpi nhoi. Mhoji curiosidade vaddli. Tannem
kitem ghatlem tem pollevnk dilolo link klik kelo. Zalear? Chill,
hi ek mavle tholl, fokot vaddleleank pollevnchim chitram dita. Tim chitram
pollevn, hanv chilled zalom. Hanvem taka veg-vegim fon kelo. Tor tannem
kitem sangchem? Hanvem sanglam toxem. Hea innosent mhojea Mr XYZ ixttak
khoboruch nam koxem ani konnem tachea nanvacher choddoylem poi
tem.
Ani aiz
Son’varak (Jun 2ri, 2012) mhakai tea CHIL-an soddlolo nam. Mhojea
nanvar tochloch Lino Dourado watched sexy bla…bla on Chill, kitem kai
asa mhunn, mhojem borem chintpi Mr. J-an mhaka fon korun kolit kelem. Mhaka khup
mandtta to. Tacho motto husko. Facebook-ar ailolo vo mhojea nanvacher
choddoylolo moriadi bhailo ‘post’ nhoi-thoim pavun mhojea vixim
borelo lok kitem chintolo? Sarkem dislem mhaka tachem. Chuk itlich. Facebook-ar
dusro kitem korta tem pollevpak hanv ghelolom punn atam hanv kitem korta tem lok
polleta. Hey Bhagwan…
Kompuitor
fixal-ak sompork (contact) kelo. Tannem mhaka sanglem. Facebook-ar aslole
ixttacho post ugto kelolo tea vellar ‘fokot vaddleleank’ mavle
thollan, mhojem nanv automatic zopt kelem ani tanchea websiticho prochar
korunk tannim mhojea nanvan Facebook-ar post
kelo.
Mogacheano, oxe
toren tumchea ixtt-mitram sovem kitem dislem zalear tankam soroll kollit
korchem. Mhaka zagrut kortolea mhojea borea deknnar ixttak Dev borem korum
mhonntam. Toxench tumkam. Moladik vell ibaddun tumi ho lekh vachlo ani tumkai
gomlem mhunn khuxeal zatam. Upkaran social network service mavle thollar
distelim chitram samballun ugdunk tumchea ixtt-mitr-ank xiddkavnni dili tor,
konnakui faidexir zait.
|
Ostorecho Rag Toklek Choddta Tedna
Lapitt
Ostorecho Rag
Toklek Choddta Tedna
Ghoddallir
donparchea bara vorancho somoy zalo mhonntoch, amgele ixtt Lapitt kaju fenicheo
glass ghevn bolkavant bostat. Kaju-feni ghonttana, borobor chonne-bhiknna
nam tor kajubhiyeo khavpachi tageli sonvoym. Tevui disa matiechea pel’leant
aslele chonneank chopko marun hatant mat dorlele. Sotasot xezarche ixtt
Samsonachea ghorachem fuddle dar ugtem zalem ani Samson jiv aslear bhik magit
mhunn Lapittachea ghora dixen, rostin dhanvdi dorli. Itlea rostin, khorench;
fuddle Olympik bhangra medal mellpa sarkeli tachi dhanvnni kai distali. Okosmat
borelo monis oxe toren kiteak dhanvunk laglo tem pollevnk, kodelir boslolo
Lapitt ubo zalo. Osle doxer dhanvpachem kharan, Samsonank ulo marun vicharlem.
Dhanvpachem soddun Lapittak zap divnk taka vell naslo. Dekun, tannem Lapittak
apleak sangat divnk upkar maglo.
Samson ek
somaz-sevok. Rokddoch konnachai adarak pavpi. Kalliz tachem vhodd. Hat tor
eksarkele lamb. Durbolleank apnnale ganttichem poixe moddpi. Ganvche somudayecho
fuddari. Gorjek sampoddleleank vegllochar korinastana fukot budd ani artik
(financial) mozot divpi. Tea khatir upott Devachim besanvam tachea
dhonddeacher astalim. To ek famad antrsamprechi purvonno korpi (caterer)
aslo. Tachi ghorkarnn tachea vonn dupett mogall ani borea utra xivay tiche jiber
dusrem utor yenaslem. Ti konnacher ragar zai nasli vo tika rag yenaslo. Hanstem
mukamollan soglleam thaim vagtali. Tea khatir, tanger kamank aslelim kamcharam,
tika khub mandtalim.
Veg-vegim
kaju-feni pottant ghonttli ani Samsonank sangat divnk Lapitt-ui tache bharim
dhanvunk laglo.
“Arre zala
kitem tujem? Konnnank bhievn dhanvtta tum?†Konn oddchonenk sampoddla?â€,
dhanvpachem kharan zanna zavunk Lapittan ekar ek proxn
ghatle.
“Lapittbab,
fatlean polle.â€, ani fattlean volun polloit tor Samsonachi ghorkarnn Delaila,
nall solpacho koito hatant ghevn Samsonacha fattik lagleli.
“Tuji bail
mure ti. Zalam kitem?â€, thondd sobhavachi Samsonachi ghorkarnn, avchit he
toren pixea porim kiteak tachea fattik laglea tem zannun ghevcheak Lapittan
vicharlem.
“Lapittbab,
zori hanvem tuka mhontlem, tum mhozo choddan chodd mogacho ixtt. Tum kitem
somzotolo?â€
“Tujea
sogllea ixttam modlo hanv ek tuzo boro ixttâ€
“Hench tem,
hench tem…â€
“Polle, tuji
dhanvpachi gotti (speed) dhenvlea ani fattlean tuji bail tenklea. Sarkem
sang kitem sangunk sodtam temâ€
“Aiz kosli
umed aili ti hanv nichit sangunk nokom. Punn hanvem mhojea bailek mogan
mhontlelem. Tum mhoji choddan chod mogachi bail. Itleakuch mure ti challvolun
poddliâ€
“Samson dhanv…dhanv. Tin metr pois tuji bail tujea fattlean asa. To koito tujea tokler poddchea adim tuji gotti choddoi papia. Mhaka naka ghov-bailechea kestanvan poddlolo.â€, Samsonachi dhanvpachi gotti choddtokoch tachi ghorkarnn thambli ani vhoddlean arodd ghalun mhontlem
“Samson dhanv…dhanv. Tin metr pois tuji bail tujea fattlean asa. To koito tujea tokler poddchea adim tuji gotti choddoi papia. Mhaka naka ghov-bailechea kestanvan poddlolo.â€, Samsonachi dhanvpachi gotti choddtokoch tachi ghorkarnn thambli ani vhoddlean arodd ghalun mhontlem
“Suttonk nam
tum mhojea hatantlo chora. Choddan chodd mogachi bail hanv tuji. Anik kitleo
asat tor tuka? Ghara yeo. Khatortam ani boroso ek prat korun makddanchea kazarak
catering soboytamâ€
Lino B.
Dourado

JIVIT
Niz Goykaranchem mhoinallem atam
Kuwaitant vikhrek melltta.
Vikhrecho zago:
(1) Souk-al Watiya Complex, Shop no 58, Adidas Building
(2) Usha Book Shop, Maliya main Bus Stop, UTC Main lane, Shop no. 20, Al Rabiya Building, Maliya.
Odik mahiti vo jahirat dinvche khatir fon kor:
Domnic Fernandes 66468570.
Vikhrecho zago:
(1) Souk-al Watiya Complex, Shop no 58, Adidas Building
(2) Usha Book Shop, Maliya main Bus Stop, UTC Main lane, Shop no. 20, Al Rabiya Building, Maliya.
Odik mahiti vo jahirat dinvche khatir fon kor:
Domnic Fernandes 66468570.
Lapitt
Bil Konn Farik Kortolo?
|
Lapitt
Bil Konn
Farik Kortolo?
Aiz Aitar ani
sutti. Fantodder zag zali. Yera kamachea disamni, nideche lotuch yetat. Nidui
mhunn boro denvchari khell khellta. Sutti mhunn susegad nidtolom mhonllear,
surya udevnchea poilim meleli nid apunn zagron korta. Magir yevtin-tevtin
portochea bodla uton ek nitt kofi ghonttun kompuitorar boslear konn tori mitr
dhoddtele opekxa zata.
Internet-ar osoch addpolop (browse) kortana mhoje ekdam
vollkiche teg mitr, itlea sokallim facebook-ar kitem sonspotat kai? Ani
hanvui zagrut zalam mhunn kollchea khatir tankam ek lhanso sondhex
ghalo.
Thoddea vella
uprant (sokalchea nnov tem dha voram modim) Salmiya, Amman
bhellpuri khannavolint nosto ghevnk vetolom vo distolom. Konnank khuxi (vach:
bhuk) laglea tannim thoim mhaka muzrot mellchem.
Tiatrachea
vosrean keddnach fuddlea sitir bosona to. Tachea fattlean boslolea mottvea tiatr
pollevpichi dandholluch zata mhunn, fattlea sitir bosunk taka umed. Itlo lamb
ixtt to mhozo. Tannem mhojea sondexak zap dili.
Hanv toyar asam ani
justuch sanglolea vellar Amman khanavolint melltam. Punn ek. Bil mat mhojer
ghetolom. Khub tempan ami ektthaim zatat. Tumcheo borpavolli mhojem mavle tholl
(web-site) soboyta. Dekhun, tumchea borobor bosun nosto ghevpachem ek bhag mhaka
favta tea pasot, bilacho korch mhojer soddat.
Mhojea dusrea mitracho
svadik tallo English kantorist Engelbert Humperdinck haka doddtolean taka
Gõycho
Engelbert mhonntat. Aikopeank, tachim mon bullgavpi kantaram portean-portean
aikunk distat. Jem konnem tachea svadik talleak English kantoristachem nanv
dilam tem sarkem dilam oxem mhaka zalear dista. Tannem mhojea sondhexak oxi zap
dili.
Amontron svikar
kortam. Punn tujea Lambu ixttak bila vixim huske kaddi naka mhunn sang. Tumchea
borovpan mhojea kantaracho vo CD-cho fukot prochar mavle thollar zata. Upkar
attovpak hi ek sondhi ditat mhunn tumche abari. Pottbhor khavun parcelui magunk
zata.
Tisrea
mitrachea kodd’deak ek purean kens nam punn bezo mat zoran cholta. Ani hea
kodd’dean aplea sondhexan kitem sangchem?
Konnench konnachem bil
farik korpachi goroz nam. Amerikan style apnnavchi. Zonn eklean ap-aplo nosto
korcho ani bil farik korchem.
Kodd’dea
ixttacho sondhex vachtoch mhaka eka pornnea vinodachi yad zali. Eka khannvolin
bhitor sorche adim mahiti tokttear (signboard) vachunk
mellta. “Zata titlem kha ani bil tujea natrank (grandchildrens) farik
korum diâ€
Khannavolint ek
monis bhitor sorun, pott funtosor jevta ani jen’na veiteran taka bil ditoch,
toktteak bott dakoun mhonnta. “Tuka disona, hem bil fokot natram farik
kortelim mhunn?â€
|
Tum *****Pavnaka
Tum
*****Pavnaka
Tum vochunk pavnaka. Tum
khavunk pavnaka. Tum khellunk pavnaka ani her sabar chalik lavpache vixei nam-nam
toren, veg-vegle prokar yetat ten’na, apo-ap koslich malis nastona,
thoddeanchea jiber utram funtat. Khorem mhonllear, konnuch tim utram
ghombirponnim laun ghena ani mhontoloy monis mudd’dom monantlean tim
mhonnona.
Orxim pollevnk
ghelear ani kholl chintlear thodde khepek pavnaka utor koxem ani kiteak
lagon mhonntat tem niyallchem asta. Ek-ek pavtti tem utor nhoi thoim boslem
zalear aikotoleak tiddok choddta ani ken’nai tonddak-tondd zavn uzoticher
poddta. Dekik: Somoz ek monis nidlolo asta. Ani taka vegim utthchem nasta. Tea
vellar konn eklo taka utthavpachi tozvit korta.
“Arre utth
re. Matxe vochun rokhddech yevum-iaâ€
“Voch tum.
Hanv yena. Mhaka utthpak naka?â€
“Tum utthonk
pavnakaâ€
Hangasor,
tum utthonk pavnaka hacho orth, nidlolo monis portean bixanavelo utthonk
pavnaka vo dusre bhaxen nidlolo zagear moron yevn sasnank nidcho. Oso
somoz kaddlo zalear, nidlolea mon’xak kosle sontap
marchenant?
Tuji hajri
nastana dogam vo tegam modim tujem nanv ailem ani tech vellar tum
thoim pavon sorlo tor, tuka pollevn tuje vollkiche mhontole: Tuka moron nam.
Tum anik xembor vorsam jiyetolo. Him utram jiber yetat, jeddna tuji bori
bazu uloitat teddnanch. Chukleo kaddun uloitat tea vellar pavon sorlo tor,
tanchea tonddancho rong dakoita tujea vixim kitlem joi gaitalet poi
te.
Konnuch
mhonnchona ani hanvem zalear ken’nanch aikun nam konnem tori mhontlolem,
tum morunk pavnaka. Zait ghoddie oxem mhonnpan koslem tori
kharan mellona vo mhontlem zalear monis moronastona urot mhunn, oxem sozmun
mhonnonant kai? Hivui-i sarki khobor mhaka nam.
Ek adli punn
khori gozal:
Tornni piray
mogan poddpachi. Mogacheo bandgoddieo nakat mhunn hanv pois ratalom. Torui punn
mogachea livrar (pustokar) nanv boroun distalem. Mhojea boroborche ixtt mogachea
pageran poddlole. Mhaka bhitor sorunk forse kortale. Oi naka, oi naka korun
lojek lagon konn ekleachi ixttagott zhoddli. Fokot ixttagott. Punn te choliek
fuddaracho sangatti zai aslo. Ten’na tinnem ek dis gombirtayen mhaka
vicharlem.
“Tuka mhozo
mog asa?â€
“Mhaka tuji
fokt ixttagott zaiâ€, hanvem sanglem
“Dusre ani
nimnne pavtti vichartam. Tuka mhozo mog asa?â€
Moskoreo Zhoddar Poddtat Tednam
|
Lapitt
Moskoreo Zhoddar Poddtat
Tednam
Kaim monis
dusreancheo moskoreo vo fokandam korunk bhouch huxar astat. Dusreancheo moskoreo
korunk tankam sond mellot tor moskoreo korpak koxech fattim soronant. Gorjebhair
osokt mon’xancher fokandam korun tankam sobemazar lojen ghalop hi tanchi ek
paddi sonvoim zavn asa. Punn dusreani, tancheo moskoreo kelear tea vellar mat,
tanchea dopram thavn tankam tidhok choddta.
Unch totvancho
monis (a man of high principles) dusreank lojez ghalpachim fokandam
ken’nanch korinam. Bullbullit nisrun zomnir apttololeak to hat divn vhoir
kaddta ani adar korta.
Punn thodde
zann, ghosrott zomnir poddtoleank pollevn, bhouch mottean hanstat. Tankam fokot
dusreancheo chuki distat. Bori doyea tanchea totvamni xenleli asta. Tuka naka
dusreani tujeo moskoreo keloleo zalear, tunvem dusreanchim fokaddam korchi nhi
astat.
Amchea
bhurgeaponnar ugtea moidanar ami jinsavar khell khelltale. Hea khellant
xezarchea ghorantlea cheddvanchoi aspav astalo. Cheddvam paryani-lobiani, langdi
kivam apa-lipanim khelltalim zalear ami chedde goinda-bal, logorio, futboll ani
godd’ddeani khelltale. Amcha modim thodde moste bhurge asle. Tanche khell
vegllech toreche astale. Tankam moskoreo odik korun cheddvancheo bhouch umedin
korpak, movza distali. Tannim jive xirle haddun cheddvachea vistidar soddun
tancheo bobo uyeli ghalcheo nam tor, toll (grasshoppers) cheddvanchea
polkean (blouse) bhitor soddun ani babddim nachunk noko aslelelim
cheddvam tollachea bhirantin yevtin-tevtin udki ghetana dekhnni dans nachtat kai
distalim. Heo tancheo mansugebhaileo moskoreo mhaka avodd nasleo. Tea khatir
khub pavtti toxem vo tosleo azneri korinaka zavnk borea utramni,
mostea bhurgeank xiddkaytalom. Tanchea vangnnucher sodanch hanv virodh
dakoitalom mhunn, tannim mhaka ‘pativ’ (hi khobor mhaka poili nasli)
nanv dovorlolem. Hanv khella moidanar lagim pavta-pavtam mhojeach idadir
pavlele te moste bhurge, adim rostear ganvcho vigar dislear ami besanv ghetale
te toren, mhojem besanv ghevnk boslele ube zatale, ani herankui mhoje besanv
ghevnk fors kortale.
To dis Aitar
aslo. Chodd-so lok tandull korchea khatir Aitarachem bhatt ukodtalo. Tea disa,
tin familichem ukoddlolem bhatt, panch atorancher suktalem. Amkam khellunk zago
unno poddtalo. Her lok bakinacher bosun bhatt raktalo zalear, xezarchea Sakru
timaichi novi kazari sun kodelir bosun bhatt polletali. Amchea modim khelltolea
eka cheddvak thoddea vella khatir kodelir bosun upkar maglo ani laginch aslolea
tichea ghoran bhitor gheli. Ti koddsorun gheleli astona kaim bhurgim tea kodelik
sorvbhonvtolo ghatlo ani ek-ek zaun utop-bosop korun onek torecho khell khellunk
laglim. Konn kodelir bosunk ghelear fattlean kodel oddun bostoleak dornir poddta
sarke kortale. Sumar panch minutani Sakru timainchi sun ghorantli bhair sorun
aplea zagear aili ani kodelir boschea vellaruch konn eka mostean kodel fattlean
oddun kaddli ani ti ekdom nibran kulle dhadlun zomnir poddli.
Lagim aslolea cheddvamni ubi zavnk tika adar kortana, konn eka bhurgean
akantachea avazan mhontlem.
“Agge mhoje
maim!!! Tichea payancher rogot poddta mugo yea.â€
Veg-vegim Sakru
timaim aili ani kitem zalem tem vichartoch tichea sunen, sot lipoun
mhontlem.
“Kodelir
bosunk hanv chuklim ani dotorer aptolimâ€
Sogott bhurgim
tothakun eka-mekachea tonddank pollevnk urlim. Thoddeanchea dolleanim dukham
ubzolim. Sasumaink fott sangun xezarchea bhurgeanchi kallzam tinnem jikhun
ghetlim.
Tea vellar vo
te disa amkam kollunk nam bhitorlean rogot koxem vhanvunk laglem tem. Uprant
vhoddilam uloitalim tem ami aikolelem. Sakru timaichi sun gorbest asli ani tika
tisro mhoynno choltalo. Poddlele dukhecher tika gorbpat (miscarriage)
zalo mhunn ten’nache Kansavleche voiz Barbosan sangun dilelem.
Ti ghoddnnuk
zalelea disa savn bhurgim moidanar khellunk disona zalim. Apleak lagun bhurgim
bhirantin vo lojen moidanar yenant mhunn tika kollun yetoch, porxim bhugeanchea
ghora vochun tankam portean adle toren ekdam moidannar khellpachi umed dili. Ani
mhaka ‘pativ’ mhunn nanv dilole te moste bhurge, zaitech sudorle. Hanv
khellam moidonar bhitor sortana adle toren mhojem besanv ghevunk lagim yenasle.
Ani
sompoitana: Sakru timaim boreak bori
asli. Zori tea disa teach vogtar tika ghomlelem konn eklean kodel oddun sunek
zomnir udoiloli mhunn, ti sunek tras zatat te visrun kodel oddtoleak poili sodta
asli. Ani donui vattamni kitlem vaitt zait aslem tem sangunk kothin aslem. Punn
tika zaitea tempan khori ghoxtt kollun aili ten’na, ragachea vellar marekar
vaitt zatelem aslem tem, suneche fottin nirvarlem mhunn, ticho guneanv
korinastana tiche doyal kornni ani bore gunn vakandle.
|
Subscribe to:
Posts (Atom)