| |||||
Zolm 23 Setembr 1953 Ganv Utorda. St Anthony Majorda iskolant dhavi meren xikla uprant ITI-ant Mechanical Course kela. Kuveitt desant nokri korta. Goy toxench Mumboichean uzvadda yeupi Konkani sabar potram-masikancher kotha, kovita ani lekh boroyleat. Kuveittache Inglez boroupam keleant. United Club of Utorda sonvsthecho to advisor. Dor Aitarak Gulf-Goans Newsletter Goa-world.com ani Goanet.org hea maule ghorancher Aitaracheo Katkutleo vibhaga khal boroupam korta.
Sunday, September 09, 2012
Lagta Tannem Helmett Ghalchem
Kaim Goxtti Sangcheo Nastat Ponn Sangunk Poddtat
Kaim Goxtti Sangcheo Nastat Ponn Sangunk Poddtat


Kaim
Goxtti Sangcheo Nastat Punn Sangunk Poddtat
Koslich chuk nastona chukiche arop ghatlear mon’xachea jivitacher
gombhir porinam zaunk xoktta. Sotachi bhunead naslolelem nivodan (statements)
ditat ten’na, innosent mon’xachem jivit vattek laun, taka somazant
jiyepacho addvarun dovortat. Zorim boglant ghatlelem fottingchem, torim
astam apleachem innosentponn dakhol korpak bollik (victim) poddlolo
monis nakantleo xinkeo kaddta. Promannink jivitacher illoso kallo dhag
ghevnk konankuch khuxi nam. Jivitbhor dusreanchem borem deklam ani tanchea
vixim vaitt dislam tem visrun borea sobhavachi tust kelea. Itlem astam,
mon’xache xegunn vakannchea bodla tanchea mhattear aropachem vozem dilear, chuk
nastona guneanvkar tarailolea mon’xachea tonddanlean, apo-ap sot bhair sorun,
sab-subo chuk ghaltolo trasant poddta. Ani hachem ek uddaron (example)
ditam.
Ghelea ottra vorsam eka astig vo girest ghorabean Sakuntalachem
kam bhurgeank samballchem aslem. Dispan tem sobit ani kamank sullsullit.
Ghorabeachi malkin sorkari vhodd odhikarpodd ghevn asli zalear, ticho
ghorkar mottea proman khaideaxir Goychea mina-khonnicho dhonddo choloitalo.
Bhurgeancho samball korunk offisant melltolea von borea pagarak tannim
Sakuntalak nokrek dovorlolem, ani her ghorchea ani randpachea kamank dusro
nokor lok aslo.
Ghorabeantlea her kamdaram modim Sakuntalacher odik visvas
dhoniank aslo. Akhoch ghorabeacho vavr-vehar tacher soddun dhonim aplea
dispottichea kamanim ghuspollun astalim. Sakuntalachem odik promanninkponn
tankam eka ghoddnuke vorvim nichit disun ailem. Ani tem mhollear, eka disa
astig ghorabeachim tegaim lhan bhurgim ghorant apa-lipa khelltana, tisrea poran
avoychea rumantlea mezar aslolo bhangaracho har (necklace) khaddun
Sakuntalachea begant lipoilo. Kam sompoun sodam porim aplem beg ugoddlem ani
kensanchi dantoni sonspotana tachea hatak har sampoddlo. Dollean dukham bhorit
tem malkinnixim ghelem ani konnui tori aple began har ghalun choriechem boglant
ghalun sodtalo mhunn spoxttponnim sanglem. Sodpus kortoch, bhurgeancho guneanv
asa mhunn tankam kolltoch, puray sonvsarbhor ottoilolo visvas Sakuntalacher
soddun dilo.
Sakuntalak ekuch as asli ani ti mhollear bhailea vo foren
vostunchi. Malkinnicho ek bhav Amerikek astalo. Antre-poirean bhoinnichea
avddicheo vostu topalantlean to dhaddun ditalo. Kaim sumana kivam mhoinnem
vapurlea uprant teo vostu Sakuntalak melltaleo . Tem bhouch khos zatalem.
Okosmat ek dis Sakuntalak malkinnichea kasgi kuddant ubem kelem.
Ghelea ottra vorsam modim ek dis poriyan Sakuntalak hangasor yevnchem podunk
naslem. Kamdarancho guneanv asleruch hea kasgi kuddant vichar zaun nit zatali.
Punn avchit nitichea kuddan Sakuntalak ubem pollevn kuddantleo vonttio porian
kachabull zalolea porim disleo. Hea kuddant pavlolim kamdaram fotti xivay sot
ken’nanch ulounk nant mhunn, vontti govai (witness) asleo. Visvasan
nokri kortoleak poilech pavtti malkinnichea niti kuddant kiteak ubem kelem tem
aikunk charui konxeanim, vonttiche kan ugte zale.
Malkinnichea lagsar ticho ghorkar vo Sakuntalacho patranv
nitiche kodelir bosun aslo. Sankuntala dusre vatten aslolea bankar bosun aslem.
Malkinnichea hatant ek rikami teli asloli ti mezar dovorun, Sankutaleachea
islea pollevn mhontlem:
“Polle Sakuntala. Ami mhonnonk sodinant tunvem teo veleo vo
kaddleo mhunn. Ghoddie chukon vo ugddas nastona khoim tori tuvem kaddun
dovorleat asot. Tea khatir ghelea atth dis ami vatt pollelea uprant tujea
koddlean sot kitem asa tem zanna zaunk sodtat.”
“Hangasor haddun tumi mhaka guspagoddolant ghatlam madam.
Ghorantlea vostuncho unnav dislo vo chori zalear tumi hangasor kamdaranchi nit
kortat. Dukh mhaka bhogtta, poilech khepek ek chor koxem hea kuddant haddun
heram kamdaram porim tumi mhaka ekech tagdden jokhlem. Hangasor haddchem kharan
tumi kollit korchea adim, hanv tumkam ekuch sangtam madam. Mhoji chuk asot vo
nam asot. Punn hea ghorant hanv ken’nanch portean paim dovorchenam”, tem
roddunk pavlem.
“Titlem gombhirponnin ghenaka tum. Amcho dubhav pois korchea
khatir tujea lagim ek zannam zaunk sodtat. Tacho nitt zabab amkam di. Ghoddie
tuka hanga haddun amchi chuk zait. Tum ek nokranni ani ami malkam hem natem
dovorinastana, amchi chuk zalear, ami tujea lagim mafi magtelim. Tea pasot, her
kamdaramni amkam polloilolim nakat, hea khatir tuka hea mhojea private
kuddant haddlam. Borem vaitt amche modim uronk.”
“Toxem tor tumche dubhav pois korat”
“Hanv zannam tuka foren vostunchi chodd avodd mhonn. Tea khatir,
Amerikek aslolea bhavan dhaddlolea zoxe porim kopdde, ladies bags,
moche, jotim ani her sabar vostu hanvem vapurlea uprant tuka ditam. Punn
thoddeo vostu hanv tuka dinam. Ani teo mhollear bhitorleo mustaki…..”
“Tem sarkem tujem madam. Orxim zalear…….”
“Mhojem ulovop sompum di. Moddench uloinaka”
“Sorry madam”
“Ghelea sumanant mhojea bhavan novea komponnicheo tin panties
mhaka dhaddloleo. (mezar asloli riti teli dakoun) Hea teleant teo asleo.
Amchea kuddant bhurgeam xivay tukach odhikar asa bhitor sorunk. Tuvem kaddleat
zalear koslich bhirant dorinastana portean di”
“Madam tum fors korta ani mhojem innosentponn tumchea somor
dovorpak mhaka dusro marg nam. Tujeo panties hanvem kaddunk nant mhunn
ek khas govai vo witness tujea fuddem dovortam”
“Witness? Ani konn to?”
“Tujea morean boslolo asa, mhozo patranv. Panties mhaka
avoddnant vo dusre bhaxen bhitorleo mustaki hanv ghalina mhunn, ghelea ottra
vorsam tuzo ghorkar bhes boro zanna…….”, ani ti dar ugddun bhair sortana
vhoddli dhuv bhitor sorun soroll mhontlem.
“Mummy, kal mhojem friend ailolem taka dakounk mhunn hanvem
tujeo telientleo panties kaddleleo teo portean telient ghalunk visorlim.
He poi teo ge……”
Lino B. Dourado
9/09/2012
Lapitt
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/Saturday, June 09, 2012
Ostorecho Rag Toklek Choddta Tedna
Lapitt
Ostorecho Rag Toklek Choddta Tedna
Ghoddallir donparchea bara vorancho somoy zalo mhonntoch,
amgele ixtt Lapitt kaju fenicheo glass ghevn bolkavant bostat. Kaju-feni
ghonttana, borobor chonne-bhiknna nam tor kajubhiyeo khavpachi tageli sonvoym.
Tevui disa matiechea pel’leant aslele chonneank chopko marun hatant mat dorlele.
Sotasot xezarche ixtt Samsonachea ghorachem fuddle dar ugtem zalem ani Samson
jiv aslear bhik magit mhunn Lapittachea ghora dixen, rostin dhanvdi dorli. Itlea
rostin, khorench; fuddle Olympik bhangra medal mellpa sarkeli tachi dhanvnni kai
distali. Okosmat borelo monis oxe toren kiteak dhanvunk laglo tem pollevnk,
kodelir boslolo Lapitt ubo zalo. Osle doxer dhanvpachem kharan, Samsonank ulo
marun vicharlem. Dhanvpachem soddun Lapittak zap divnk taka vell naslo. Dekun,
tannem Lapittak apleak sangat divnk upkar maglo.
Samson ek somaz-sevok. Rokddoch konnachai adarak pavpi.
Kalliz tachem vhodd. Hat tor eksarkele lamb. Durbolleank apnnale ganttichem
poixe moddpi. Ganvche somudayecho fuddari. Gorjek sampoddleleank vegllochar
korinastana fukot budd ani artik (financial) mozot divpi. Tea khatir
upott Devachim besanvam tachea dhonddeacher astalim. To ek famad antrsamprechi
purvonno korpi (caterer) aslo. Tachi ghorkarnn tachea vonn dupett mogall
ani borea utra xivay tiche jiber dusrem utor yenaslem. Ti konnacher ragar zai
nasli vo tika rag yenaslo. Hanstem mukamollan soglleam thaim vagtali. Tea
khatir, tanger kamank aslelim kamcharam, tika khub
mandtalim.
Veg-vegim kaju-feni pottant ghonttli ani Samsonank sangat
divnk Lapitt-ui tache bharim dhanvunk laglo.
“Arre zala kitem tujem? Konnnank bhievn dhanvtta tum?”
Konn oddchonenk sampoddla?”, dhanvpachem kharan zanna zavunk Lapittan ekar ek
proxn ghatle.
“Lapittbab, fatlean polle.”, ani fattlean volun polloit
tor Samsonachi ghorkarnn Delaila, nall solpacho koito hatant ghevn Samsonacha
fattik lagleli.
“Lapittbab, zori hanvem tuka mhontlem, tum mhozo choddan
chodd mogacho ixtt. Tum kitem somzotolo?”
“Tujea sogllea ixttam modlo hanv ek tuzo boro
ixtt”
“Hench tem, hench tem…”
“Polle, tuji dhanvpachi gotti (speed) dhenvlea ani
fattlean tuji bail tenklea. Sarkem sang kitem sangunk sodtam
tem”
“Aiz kosli umed aili ti hanv nichit sangunk nokom. Punn
hanvem mhojea bailek mogan mhontlelem. Tum mhoji choddan chod mogachi bail.
Itleakuch mure ti challvolun poddli”
“Samson dhanv…dhanv. Tin metr pois tuji
bail tujea fattlean asa. To koito tujea tokler poddchea adim tuji gotti choddoi
papia. Mhaka naka ghov-bailechea kestanvan poddlolo.”, Samsonachi dhanvpachi
gotti choddtokoch tachi ghorkarnn thambli ani vhoddlean arodd ghalun
mhontlem
“Suttonk nam tum mhojea hatantlo chora. Choddan chodd
mogachi bail hanv tuji. Anik kitleo asat tor tuka? Ghara yeo. Khatortam ani
boroso ek prat korun makddanchea kazarak catering
soboytam”!
Aitar, 10 Jun 2012
Lapitt
Monday, June 04, 2012
Poonam Pandey-chem Vingllem Chitr
AITARACHEO
KATKUTLEO

Lapitt
Poonam
Pandey-chem Vingllem Chitr
2011 vorsa
Kriket Vivx Kop Bharot ttim jikhlear, tust thoknay korunk, vingllem zaun rostear
nachtelem mhunn, filmi sonvsarant vhoir sortolem Kingfisher model Poonam
Pandey-n utor dilelem. Tea vorsak Bharot ttim jikhli, punn tea vellar kriket
zoit ‘celebrate’ korunk, Poonam vingllem zavn rostear mat disunk nam.
Ani atam, Kolkata Knight Riders porchea IPL finalint zoitivont zatoch, Poonam
Pandey-n ek voros adim utor dilelem tem nibhailem. Apnnalem vigllem chitr
‘twitter’ hea websitir dilam. Khorench tem chitr, tagelea angar kopdde nasun
kaddlam vo kompuitor teknnikecho vapor korun chitr nagddem dista toxem kelam? Ho
zaitea zannank proxn poddla.
Mhoji curiosidade (curiosity)
vaddli. Chitrachi topasni korunk kompuitor photoshop-acho adar ghetlo.
Angar aslole kopdde nanch korun chitr vigllem korcheli tora kosi korunk zata tem
pollevn ghetlem. Ani mhozo dubhav khorench khoro tharlo. Poonam Pandey-chem
‘twitter’ hea somaz-mavle thollar dilelem vigllem chitr, asli nhoi, punn;
kompuitor teknnikecho upeog korun dilam. Kitlem sot, kitli fott? Kuddichi chorbi
bazarant ugtalar ghalun fukot nanv ani fank mellche khatir, film sonvsarantli
choli kitem-i korunk toyar?
Sitiment
Kaddtta Mhozo Mitr
Mhojea kama
purtem hanv kompuitorachem yontr choloitam. Noveo kompuitoracheo teknniki zannam
zavnk thodde khepek hanv kompuitor fixal (computer expert) asloleancho
adar ghetam. YouTube, Facebook, Twitter, Orkut, Google, Liked ani her sabar
social network service toyar zalelean choddso lok hea mavle thollancho
upeog korunk lagla. Mhojea poisulea ixttank hanv FaceBook-ar melltam ani tanchea
borim vanttekar zatana, tannim Facebook-ar choddoylolea chitrancher kivam
sondhexancher nodor martam. Ani poir, oxech eka khas mhojea ixttachea nanvancher
ek be-moriadik (vulgar) chitr aslolem pollelem. Tem pollevn hanv
ojeaplom. Mr. XYZ watched sexy bla…bla…on Chill. Ho mhozo ixtt
zaka hanv porxim vollkotam to toslim hollxigi chitram apllea nanvancher,
Facebook-ar post korpi nhoi. Mhoji curiosidade vaddli. Tannem
kitem ghatlem tem pollevnk dilolo link klik kelo. Zalear? Chill,
hi ek mavle tholl, fokot vaddleleank pollevnchim chitram dita. Tim chitram
pollevn, hanv chilled zalom. Hanvem taka veg-vegim fon kelo. Tor tannem
kitem sangchem? Hanvem sanglam toxem. Hea innosent mhojea Mr XYZ ixttak
khoboruch nam koxem ani konnem tachea nanvacher choddoylem poi
tem.
Ani aiz
Son’varak (Jun 2ri, 2012) mhakai tea CHIL-an soddlolo nam. Mhojea
nanvar tochloch Lino Dourado watched sexy bla…bla on Chill, kitem kai
asa mhunn, mhojem borem chintpi Mr. J-an mhaka fon korun kolit kelem. Mhaka khup
mandtta to. Tacho motto husko. Facebook-ar ailolo vo mhojea nanvacher
choddoylolo moriadi bhailo ‘post’ nhoi-thoim pavun mhojea vixim
borelo lok kitem chintolo? Sarkem dislem mhaka tachem. Chuk itlich. Facebook-ar
dusro kitem korta tem pollevpak hanv ghelolom punn atam hanv kitem korta tem lok
polleta. Hey Bhagwan…
Kompuitor
fixal-ak sompork (contact) kelo. Tannem mhaka sanglem. Facebook-ar aslole
ixttacho post ugto kelolo tea vellar ‘fokot vaddleleank’ mavle
thollan, mhojem nanv automatic zopt kelem ani tanchea websiticho prochar
korunk tannim mhojea nanvan Facebook-ar post
kelo.
Mogacheano, oxe
toren tumchea ixtt-mitram sovem kitem dislem zalear tankam soroll kollit
korchem. Mhaka zagrut kortolea mhojea borea deknnar ixttak Dev borem korum
mhonntam. Toxench tumkam. Moladik vell ibaddun tumi ho lekh vachlo ani tumkai
gomlem mhunn khuxeal zatam. Upkaran social network service mavle thollar
distelim chitram samballun ugdunk tumchea ixtt-mitr-ank xiddkavnni dili tor,
konnakui faidexir zait.
Lino B.
Dourado
Lapitt
Odik vorsam jivit jiyevnk zai? Kofi piye.
Odik vorsam
jivit jiyevnk zai? Kofi piye.
Disantlean
panch kopam kofi piyetele lok, odik lamb jivit jiyetat mhunn, Amerikeche
Harvard School of Public Health hatuntlean novi sodpus (research)
kartoleanim jahir kelam. Punn tech Bholayke Kendranlean 30 vorsam fattim,
kofin asleli caffeine mon’xachea bholaykicher ghombirponnim marrekar
prostate kensarachem duens zavnk xokta mhunn ugtaylelem. Atam, toch kendr
mhonnta, ti ek chuk zali. Ghelea sumanant, Kuwaitchea disaleancher
chappun aileli kofi vixim bhatmi vachun, mottea promanan kofi piyeteleanchea
monant thoddo bhov suseg zala.
Vhoili bhatmi
ek viz marlelea porim ak’khea desan fankarot vetana, hagasorlea super marketan
vikrek melchi soglea torechi kofi kopunk lagleo vo lok upot ghalun vorunk lagla.
Je lok adim ken’nanch kofi piyenasle, tevui-i lokachi atam, kofi vorvim
sonvsarantlem lamb jivit jiyepachi onek toren axea vhaddlea. Favo tilench pustik
jevonn ani piyepam amche kuddik dilear, amche bholaykecher vaitt porinam zaunk
xokonam. Hi chotray dorchi.
Poir tedus,
ghorjechea kama khatir mhagelea khas eka ixttak offisantlea fonar sompork
(contact) kelear, eka modur talleachea ostoren, offisachea kama pasot
mhozo ixtt bhair sorla mhunn kollit kelem. Taktichea kamank vell ibaddun faido
nam. Dekun, hanvem tachea mobilar fon kelo zalear, offisachea kamank ghelolo
monis Al Dajij, Farwaniya Sultan Center-an shopping kortolo
sampoddlo. To thikan korun ravtolea zagear vo vattaran unneant unne char tori
dusrim vhodd nanvanchim surpermarkitam astana, tannem itlea pois ani tenvuim
zalear offisant fott marun bhair sorchelem karan vichartoch, kachabull zalelea
avazar mhonntlem.
“Tukai
koll’lem?â€, guptti khobri kolltoch tukai koll’lem ho vichar amchea
lagxillea ixttam modim sodanch zagrut zata, punn lip choriam khobro koxeo kollun
aileo, tem vicharank mat zap nastat. Toruipunn, ho mhagelo kam-chor nhoi aslolo
ixtt itlea taktiken Al Dajij aslelea whole sale Sultan Center-an
pavpachem kharan vicharlem ten’na, tannem
mhonntlem.
“Kitem
korchem aslem? Sanz zavn offisantlo suntam mhonnlear, amchea vattarantlea
lagsorlea supermarkitanim kofi mellonam. Tea khatir
hanv….â€
“Kofi? Kofi
mellonam? Kitli kofi ani kosli kofi zai tuka?â€, tachem ulovop sompchem adim
hanvem vicharlem
“Mhaka dista
tuji nodor potrancher hea disamni sarki cholona. Ani sarki asleli zalear ho
proxn tum mhaka korcho nasloâ€, sodam porim kolponink utramni tannem
mhonnlem.
Don disam
fattim potrancher chappun aileli vhoili khobor, porot ekdam dhean divn vachli.
Dekun, hea disamni khoinchai shopping mall-ant kafeterinim bosun kofi
piyepak zago mellonam. Soglleankuch bholaykecho husko lagla vo anik koslem
karanank lagun kofi piyetat kai?
Vidheannik
puravea (scientific evidence) velean kofin asteli caffeine kol
aspavan kuddichea sandeank urbecher dovorta. Soglle inddr (organs) umedir
yetat. Caffeine, pexi (cells) modim bhavnnik adanprodan zavn
kuddicheo xiro abuzar zatat. Mendvache pexi ugtalar yetoch, kallza meren pavun
rogtacho choponn (pressure) vhaddta. Ani bhitorlean rogtachi vhanvnim
(flow) zali mhonntoch lingisombonddi (sexuality) bore toren
somodhan zata. Choddan chodd gulfantlo dhaddlo-monis eksarki bhouch kofi
kiteak piyeta? Atam gomlem mu?
“Kofi
piyenaslo okosmat koficho pujari koso zalo?â€, Al Dajij supermarketan
shopping kortolea ixttak hanvem proxn kelo.
“Ghelea tis
vorsam kofi bholaykek bori nhi mhunn sangun, tannim amkam kallokant dovorle.
Khori ghoxtt New England Journal of Medicine hannim ugtalar haddli. Kofi
piyetele kallzachea, goddmuttache, kankr ani her marrekar duensank boli
poddonant. Dekun zata titli kofi ghorant dovorunk
yevjilamâ€
“Punn itlea
akantan kiteak? Oxem dista, bazarant portean kofi mellchina. Oxem
mu?â€
“Tich bhirant poddlea mhaka. Kofi vikpakcher bondi poddot
mhunnâ€
“Oxem kiteak
mhonnta tum?â€
Toch New
England Journal of Medicine koffichi dusri bazu ugtaylata. Kofin ji
caffeine asta ti daddle-bailek mog korpachi urba vhaddoyta. Nillea
rongachea tableticher hangasor bondi asa ti fuddem koficherui lagu zait mhunn
adinch fuddench purment bhorun dovorlear koso?â€
“Oxem?â€
“Atam
koll’llem mhu koficho dom?â€
Lino B.
Dourado
Lapitt
Mhatareche Kens Thodde Pavtti Koddu Lagtat
Mhatareche Kens Thodde Pavtti Koddu
Lagtat
Amerikek ani
Canada-k mhonntat cotton candy. England-ak candy floss zalear,
Australia fairy floss mhonntat. Gomotichi ghozal mhollear Bharotan,
buddhi ke baal ani onkarun ami mhonntat, mhatareche
kens.
Survatek
18vea xekddean sakren kelole mhatare kensancho rong dhovo aslo. Punn
atam bhurgeank bulovpak vo oddun ghevpak jinsavar rong
ghalun kapsa sarkele jiber dovorlear churr korun virgullun (melt) vetele
mhatareche kens toyar zatat. Festam-porbank ani her vhodd mouja korpachea
uttsavamni taje (fresh) mhatareche kens chakunk, zanttelim porian nenttim
zatat ani bhurgeaponnacheo yadi ubeo kortat.
Sodeak hanv
ravtam tea vattaran ek vhodd ‘hyper market’ asa. Cholun vochunk don minutam
paim vatt. Mhozo jevnna khannacheo vostu ani dusro vepar heach marketan
dispottim zatelean, mhojea eka ixttan tachea bhurgeanche avddiche mhatareche
kens melltat zalear pollevnk mhaglem. Ani poir tedus, tea hyper marketan
bhitor sorche vatter, sumar sotere vhoir vorsanchi joddi (couple) mhaka bhettli
(hea hyper marketa xivay dusre kodden shopping korinant mhunn, ek dis
tannim sanglolem asa mhaka). Toddam purtim hanv tankam vollkotam. Tanchi poili
vollok khoim zaleli ti yad nam. Hyper marketan melltele pavtti hanv tankam
zapoytam. Ani tea disakui sodam porim tankam zap keli.
Sonvoim
pormonnem baji-torkari polloit follam zagear pavlom. Thoim ‘Afonso’ ambe
pollele. Mottech distele char plastik pisvin ghalun vozon kelem ani thoinsorlo
koddsortana mhojea vollkiche zanttelen vicharlem.
“Baba, te
Afonso Goyche re?â€
“Sangunk
zainam. Punn ek mat sarkem. Te ambe Indieche mhonntoch, Ratnagiri, Mungllur,
Mallvan, Karwar ani Goy khoinchea eka Konkon vatarantle asunk
zaiâ€, tika xembor tok’ke sotmandpa sarkem mhojem ulovop pottlem. Ani hanv
kobus-panv melltat te dixen cholunk laglom zalear tim ambe melltat tea mandar
ghelim
Nusteachea
mandar bhett kelea xivay mhojean zaina. Hea zagear huzravun ani katrun vikrek
dovorlelem nustem mellta. Ghorakodden mitt lavun somtich kodi korpachi ho ek
sompo vavr. Dekhun hanv gorje purtem nustem ghetam. Nustem tajem khavpachi
avoddd mhoji. Subeij nustem ghenv frijin dovorpachi sonvoim nam mhaka. Kiteak
ghevunk zai? Itlea lagim hyper market astona? Osoch hanv nusteachi ruch
kaddit bhonvande martana tevui zagear, mhageli zantteli joddi
disli.
“Kitlem mhunn
marog nustem re baba. Hanvem tor bhangdde ghetleat. Amgeleak ajun katlexi
khanvpachi ruch asa. Thoddoxeo kurleo ghetleat, xekxekem korpak. Tunvem kitem
ghetlam? Visonanchim postam mure.â€, mhojea shopping basketik nodor
marit tinnem mhonntlem ani kombio vo fresh chicken melltele dixen tim
vochunk laglim.
Hypermarketan
kam’ kortole eka kamchareak ‘cotton candy’ khoinchea zagear asat
tem vicharlem. Tannem mhaka bhurgeanche pampers, tissues ani her vostu melltat
tea zagear dhaddlo. Goddie zait to somzunk nam astolo dekun porot tachea sorxim
yevn hanvem taka hindin buddhi ke baal khoimsor dovorlole asat tem
vichartoch tannem soroll zap dili. Check in row number eight.
Attve
vollerichea folleancher (shelves) dovorlole jinsavar chokleti, toffi ani
rong-rongit pipirmitam dislim, punn khoisoruch ‘cotton candy’ nodrek
disonam zali. Oi nam, oi nam korun shelvamcher vhoir-sokol polloit don bhonvade
marle ani tisro kivam nimnno bhonvando ghaltolo mhunn fattim
voulear, mhojea fuddem mhageli zantteli joddi disli. Tankam anik porot kiteak
mellchem? Tea khatir tanche dixen vechea boldek thoinch khitem tori polletelea
bhaxen kelem. Mhozo dhavo dollo mhaka zai ti vost sodtalo zalear mhozo uzvo
dollo tim zanttelim khoim meren pavleant tim, lip-choriam pollovnni kemera
(surveillance camera) porim tanchi chal polletalo. Hanv kosle tori
oddchenek addkola mhunn ghoddie mhojea chalicher gomlem asot tankam. Tim soroll
mhojexim ailim ani vicharlem.
“Kitem
sodtalo?â€
“Mhatareche
kensâ€
Tichea hanstea
sobhavacher khinna bhitor boddlop dislem. Tichea mostokacher ragacho khanto
ful’la mhunn tichea dollea udexim kollit zalem. Ticheo rogt-xirantlean
tidkecho pavs jiber pavun tiche vontt apo-ap ugte zale ani
dharivont jib funtli
“Mhoje kens
dhove zaleat zhodd’ddea? Tuje kens kitle kalle asat? Mhatareank respet divnk
kollonam re tuka? Tum kitlo nentto asa kodd’dea?â€
Ghoddghoddo
martolo zalear zogil poilem marunk zai. Punn hangasor koslech zogil vo mhoji
chuk nastana ghoddghoddo marlo. Mhojem inosentponn dakounk mhoje vontt chitkole.
Mhozo talo sukun jib ar javun dhorli. Sorbhonvtim aslolo lok mhaka pollet ravlo.
Mhaka loz zali. Lojen hanvem tokli khalla ghatli zalear, mhojea samkara dhobean
aslele ‘mhatareche kens’ nodrek poddle.
Lino B.
Dourado
Lapitt
Social zaunk dusreancho adar naka
Social zaunk
dusreancho adar naka
Mhaka polletanch tannem hansunk suru
korchem. Vicharlear, mhoje lekh ani her vinodhi borpavollichem kharan dita.
Chukun khoim tori gavlo zalear, tannem muddom mhoje fatlea char vo
panch mhoynnem adim uzvaddak ailolea lekhanchi yad korchi ani mhojea lagim
hansun gozali marchi. Ani poir tedus, to osoch mhaka Kuwaitchea Kabd vattaran
baji-palo viktelea markitan vochunche vatter bhettlo. Tangelea lhan porak
mottorin ghevn boslolo. Tachi nodor mhojer poddtanch tachem tondd
sodam porim hanstem zalem. Tacheaxim vochun cheddeak ghevn mottorin bospachem
kharan vicharlem ten’na, tannem mhaka ek mahiti toktto (
signpost) dakoilo. Tacher oxem boroilolem aslem. Motor ani motorintlea
moladik vostunchi chori zalear hea markiteche odhikari zababdari nant. Tache
familiche vangddi marketan bhitor bazar kortalim, mhonntoch; konnache tras
nastana gozali korunk amkam vell aslo. Aili poili gozaleo kortana tannem mhaka
ek moijechi gozal sangli. Hanv khub hanslom. Mhaka dislem tumkai, tagelea
komikechi gozal sangchi.
Ghelea mhoyneant okosmat atth disam khatir, taka Mumbai vechem poddlem. Ho mhozo ixtt Bandra West, John Baptist Road, vataran ravpi. Duddvanche gorjek lagun to Federal Bank-in ghelolo. Bankintlo bhair sortana tagelea eka lagxilea soireachem bhettop zalem. Ekdam familintlo monis zalelean, taka ghevn to laginch aslolea eke khannavolint nosteak boslo. Hea ani tea kuttumbantlea ani ixtt-mitrancheo gozalin gozaleo ani yadi kaddleo. Uloitam uloitam tancheo topics somajik vixeiyancher pavleo. Ghorchea ani ixtta koddlean lagincho sombond dovorunk, social network web tholl khubuch toyar zaleat dekhun, visorlole vo pois zalolea mon’xanchi vollok pallok hea net-a velean porot jivi zata mhunn, mhagelea ixttan, internet-chi choddxi zanvai naslolea tagelea soireak sanglem. Tachea soireak dislem, tannem-i social zavnchem. Tea khatir, mhojea ixttak, tannem ek vinonti keli--------
Tachea soireacho novo account ugodla mhunn, Kuwait porot yevpache ghoddbhoddin taka sangunk visorlo. Tannem taka ugddas korunk ek SMS dhaddlo.
-Tuzo novo FB account ugto kela. Polloi ani kollit kor
Don disam uprant tachea soireacho sms – Hanv Bandra, Anderi, Borovli, Dadar, Goregaon, Mulund, Vashi, Chembur itlea pois meren FB fatteamni (branches) pavlom. Khoinsoruch mhojea nanvan FB account nam.
-Arre papia, tuzo account bankant ugodla mhunn tuka konnem sanglem?
-Itlea vegim visorlo? Tuvenuch mure mhozo FB account ugto kela mhunn poir tedus sms kel’lo.
-Saiba Bogos!!! Tuka social zavnk zai mhunn hanvem tuzo account Face Book-ar kela. Federal Bank-ant tujea nanvan account ugodpak, mhaka kitem pixea sunnean ghans marla re?
Ghelea mhoyneant okosmat atth disam khatir, taka Mumbai vechem poddlem. Ho mhozo ixtt Bandra West, John Baptist Road, vataran ravpi. Duddvanche gorjek lagun to Federal Bank-in ghelolo. Bankintlo bhair sortana tagelea eka lagxilea soireachem bhettop zalem. Ekdam familintlo monis zalelean, taka ghevn to laginch aslolea eke khannavolint nosteak boslo. Hea ani tea kuttumbantlea ani ixtt-mitrancheo gozalin gozaleo ani yadi kaddleo. Uloitam uloitam tancheo topics somajik vixeiyancher pavleo. Ghorchea ani ixtta koddlean lagincho sombond dovorunk, social network web tholl khubuch toyar zaleat dekhun, visorlole vo pois zalolea mon’xanchi vollok pallok hea net-a velean porot jivi zata mhunn, mhagelea ixttan, internet-chi choddxi zanvai naslolea tagelea soireak sanglem. Tachea soireak dislem, tannem-i social zavnchem. Tea khatir, mhojea ixttak, tannem ek vinonti keli--------
Tachea soireacho novo account ugodla mhunn, Kuwait porot yevpache ghoddbhoddin taka sangunk visorlo. Tannem taka ugddas korunk ek SMS dhaddlo.
-Tuzo novo FB account ugto kela. Polloi ani kollit kor
Don disam uprant tachea soireacho sms – Hanv Bandra, Anderi, Borovli, Dadar, Goregaon, Mulund, Vashi, Chembur itlea pois meren FB fatteamni (branches) pavlom. Khoinsoruch mhojea nanvan FB account nam.
-Arre papia, tuzo account bankant ugodla mhunn tuka konnem sanglem?
-Itlea vegim visorlo? Tuvenuch mure mhozo FB account ugto kela mhunn poir tedus sms kel’lo.
-Saiba Bogos!!! Tuka social zavnk zai mhunn hanvem tuzo account Face Book-ar kela. Federal Bank-ant tujea nanvan account ugodpak, mhaka kitem pixea sunnean ghans marla re?
Lino B. Dourado
Lapitt
Padricho Sermanv Vonniek Nhoi?
Lapitt
Padricho Sermanv
Vonniek Nhoi?
“Boreaponnachi
divli pett’ta thoimsor denvchari savlli disona. Amchem jivit ek segunni
zatelem zalear poile-vhoile svater ami peleacho mog korunk zai. Amchea dusmanank
bhogsun mogache sombhond bandlear, sorga rajean orthi khoxalkay ubzota. Amchim
utom kortubam voimkutachea jivit pustokar boroilolim astat ani
tacho lab, ho dhongi sonvsar soddun vetoch Sorg-Prithum Rochnnaraxim amkam
mellta. Pelea thaim odikh korun dusmana sovem ami mogan jiyelear ho sonvsar ek
jivem voimkunt korunk zata. Udar monan hat uklun durbolleanchea uthenn ghalear
Deva mukhar vhodd inam’ favtta---“
Shri Saluzinho Torcado de Albuquero, mottvea nanvan taka Bro. Salu mhonntat; Aicho Kal Mogacho Kal, hea vixim ulovop vo bhaxonn ganvchea tornatteank ditalo. Vixeiyan to ek xikxok aslo. Bhospagari zatoch Kristi Povitr Pustoka velo boro sondhex ganv-gavantlea povitr somudaye amontronnan, gavantlea tornne pillgek jivitachi novsornni (renewal) korunk ek vegllech toreche poddotin to xikoytalo. Zaytea zannanim vaitt sonvoym soddun novea jivitak veng marlele purave sobemazar yevn dileat ani ajun ditat. Ani poir tea disa, tacheach ganvantlea tornnateank vhoilea mhatalea vixim bhaxonn ditana, eka konxeak bosun aslolea tornattacher tachi dixtt bog-bogor vetali. To tornatto tachem ulovop dhean divn aikota vo nam tem sangunk moskil zatalem, kiteak, to eka kadernar kitem tori boroytalo. Goddie, ttipunn (notes) dovorta vo anik kitem, hem zannam zaunk Bro. Salu tachexim ghelo ani to boroitalo kadern aplea hatan ghevn kosle ttipunn boroileat te vachtana, dova porim thondd sobhavi mon’xachea angar ragacho khantto fulonk laglo. Kadernavelem ek ek utor tachi kansulam thapittat kai diso. Chullir udkacho kottkotto yeta tea toren tachea xirantlem rogot vhoir sokoll xizonk laglem. Mostokak bhirbhiri marli. Tiddken, to kadern vorun tea tornnatachea tokler marunxem taka dislem. Punn, sorvbhonvtim aslolim tornnattim, tachi karnni vichitrayen polletelim ani porinam vaitt doxer pavtolo tea khatir, bhaili sosnikay (tachi bhitorli sosnikay khabar zaleli) ghevn, tonddar oddecho hanso haddun to fuddem vachunk laglo-----
Shri Saluzinho Torcado de Albuquero, mottvea nanvan taka Bro. Salu mhonntat; Aicho Kal Mogacho Kal, hea vixim ulovop vo bhaxonn ganvchea tornatteank ditalo. Vixeiyan to ek xikxok aslo. Bhospagari zatoch Kristi Povitr Pustoka velo boro sondhex ganv-gavantlea povitr somudaye amontronnan, gavantlea tornne pillgek jivitachi novsornni (renewal) korunk ek vegllech toreche poddotin to xikoytalo. Zaytea zannanim vaitt sonvoym soddun novea jivitak veng marlele purave sobemazar yevn dileat ani ajun ditat. Ani poir tea disa, tacheach ganvantlea tornnateank vhoilea mhatalea vixim bhaxonn ditana, eka konxeak bosun aslolea tornattacher tachi dixtt bog-bogor vetali. To tornatto tachem ulovop dhean divn aikota vo nam tem sangunk moskil zatalem, kiteak, to eka kadernar kitem tori boroytalo. Goddie, ttipunn (notes) dovorta vo anik kitem, hem zannam zaunk Bro. Salu tachexim ghelo ani to boroitalo kadern aplea hatan ghevn kosle ttipunn boroileat te vachtana, dova porim thondd sobhavi mon’xachea angar ragacho khantto fulonk laglo. Kadernavelem ek ek utor tachi kansulam thapittat kai diso. Chullir udkacho kottkotto yeta tea toren tachea xirantlem rogot vhoir sokoll xizonk laglem. Mostokak bhirbhiri marli. Tiddken, to kadern vorun tea tornnatachea tokler marunxem taka dislem. Punn, sorvbhonvtim aslolim tornnattim, tachi karnni vichitrayen polletelim ani porinam vaitt doxer pavtolo tea khatir, bhaili sosnikay (tachi bhitorli sosnikay khabar zaleli) ghevn, tonddar oddecho hanso haddun to fuddem vachunk laglo-----
Mogachea
bhuxea
Anekdam uchambolit tujea bapaychem ulovop aikotam. Ghelea khepek tujea ani mhojea moga vixim dharun utramni mhaka ani mhagelea avoy-bapayk bhaxonn divn ghelolo monis, aiz pelechea moga vixim bhaxonn dita tem aikupak mhage kan bhedd’de zaleat.
Amchea mogachi pontti pettevncha bodla to lokachea boreaponnachi divlli pettevn denvcharak pois dovorcho mhunn ugddas korta. Tuje xegunn ani chal-rit mhojea avoy-bapayk manddli mhunn hanvem tuzo mog kela, punn, ho tuzo zati-kati ani vhoddponn mandpi bapui khaxea dusmanank bhogsunk noko, punn dusreank mat dusmanacho mog korcho mhunn sangtta.
Moga udexim sonvsar ek voimkutt (paradise) korunk zata zalear tujea bapain tujea ani mhojea moga vixim ek jivo nork vo emkond kiteak ubem kelam? Mhojea sovem ani amchea kuttumba sovem koslo unnav asa? Tujea bapai poros mhojem xikop fuddem asa ani tumchea bhat-bhesam vonn amchea koxtti dhondea vorvim, amchea thaim gireskay zalea.
Dusmanam sovem mogan jiyelear ho jog ek sorg zaunk xoktta zalear poilim tujea bapain aplleaponn (ego) asa tem visrun xezaram thaim mogache sombond bandunk poilem xik mhunn sang ani uprantuch dusreank sermanv sangcho. Aplea monantle mhellsanincho kochro poilim sap korcho ani tea uprant dusreank bhaxonna dinvchim. Durbollanche uthenn dhan ghalear Deva mukhar vhodd inam’ asa. Oxem tor, tujea bapaik yad kor, tuzo mog mhojea uthenn ghalun eka bapayponnacho inam’ mellun ghenvcho ani amchem jivit hea sonvsarant ek sorg korcho nam tor, tannem amcho niz mog norkachi daram dhodoytat tem pollevnk urot----Shri Saluzinho Torcado de Albuquero nimnni voll portean ekdam vachtana tachea kopalar ghamechi zor futtli, amcho niz mog norkachi daram dhodoytat tem pollevnk urot----hi voll tachea kananche podd’deancher, poddsadd (echo) zait vetali. Apleachea kallzan niddukayecho mhell samballun dusreanchim kallzam limpar korop sarkem nhoi mhunn, nimnni voll taka ek koddok xiddkavni ditali. Zati-katicho ani vhoddponnacho jem taka apleaponn asa tem tor fattim ghena zalear, taka, tachi ektich dhuv unni zait mhunn tachea angar ekdam bhirantecho kantto ful’lo. Khore khoxalkayecho oromb zaun asa mog. Taka atam pottlem.Tannem sovkas tokli vhoir kaddli ani tache dhuvechea mogia islean nodor ghatli zalear, to tachea zagear naslo…
Anekdam uchambolit tujea bapaychem ulovop aikotam. Ghelea khepek tujea ani mhojea moga vixim dharun utramni mhaka ani mhagelea avoy-bapayk bhaxonn divn ghelolo monis, aiz pelechea moga vixim bhaxonn dita tem aikupak mhage kan bhedd’de zaleat.
Amchea mogachi pontti pettevncha bodla to lokachea boreaponnachi divlli pettevn denvcharak pois dovorcho mhunn ugddas korta. Tuje xegunn ani chal-rit mhojea avoy-bapayk manddli mhunn hanvem tuzo mog kela, punn, ho tuzo zati-kati ani vhoddponn mandpi bapui khaxea dusmanank bhogsunk noko, punn dusreank mat dusmanacho mog korcho mhunn sangtta.
Moga udexim sonvsar ek voimkutt (paradise) korunk zata zalear tujea bapain tujea ani mhojea moga vixim ek jivo nork vo emkond kiteak ubem kelam? Mhojea sovem ani amchea kuttumba sovem koslo unnav asa? Tujea bapai poros mhojem xikop fuddem asa ani tumchea bhat-bhesam vonn amchea koxtti dhondea vorvim, amchea thaim gireskay zalea.
Dusmanam sovem mogan jiyelear ho jog ek sorg zaunk xoktta zalear poilim tujea bapain aplleaponn (ego) asa tem visrun xezaram thaim mogache sombond bandunk poilem xik mhunn sang ani uprantuch dusreank sermanv sangcho. Aplea monantle mhellsanincho kochro poilim sap korcho ani tea uprant dusreank bhaxonna dinvchim. Durbollanche uthenn dhan ghalear Deva mukhar vhodd inam’ asa. Oxem tor, tujea bapaik yad kor, tuzo mog mhojea uthenn ghalun eka bapayponnacho inam’ mellun ghenvcho ani amchem jivit hea sonvsarant ek sorg korcho nam tor, tannem amcho niz mog norkachi daram dhodoytat tem pollevnk urot----Shri Saluzinho Torcado de Albuquero nimnni voll portean ekdam vachtana tachea kopalar ghamechi zor futtli, amcho niz mog norkachi daram dhodoytat tem pollevnk urot----hi voll tachea kananche podd’deancher, poddsadd (echo) zait vetali. Apleachea kallzan niddukayecho mhell samballun dusreanchim kallzam limpar korop sarkem nhoi mhunn, nimnni voll taka ek koddok xiddkavni ditali. Zati-katicho ani vhoddponnacho jem taka apleaponn asa tem tor fattim ghena zalear, taka, tachi ektich dhuv unni zait mhunn tachea angar ekdam bhirantecho kantto ful’lo. Khore khoxalkayecho oromb zaun asa mog. Taka atam pottlem.Tannem sovkas tokli vhoir kaddli ani tache dhuvechea mogia islean nodor ghatli zalear, to tachea zagear naslo…
Lino B.
Dourado
C H A T
|
CHAT
Ami xezarim aslim ten’na
chakatam marunk, aichea porim, tea vellar; kompuitor naslo.
Ghara fattlea dara lagsor
tukodde guptim gozali kortana tugeli avoy tuka vichari “konna lagim khobri korta baye?â€
Beg-begim ami doxim zayi.
Punn atanchi pillgi
kompuitorak chitkon voranchim voram ‘chat’ kortat. Konna lagim itlo vell gozali, vhoddilancho vichar aslear rokddinch angar yevn mhonntat, “tumkam, ‘chat’ mhonnchem, kitem kollta?â€
Lino
B. Dourado
Lapitt
|
Sasnachea Ghorantui Vegllozar Muga!
Sasnachea Ghorantui Vegllozar
Muga!
Jivak zall vo tras
poddlolo monis zaite pavtti oxem mhontlolem ami aikolam. “Suseg? Melea uprant
suseg melltoloâ€
Punn ghelea
mhoynnant lojechi ghoddni ghoddleli ti niyallit tor, atam melelea
mon’xankui khorench suseg nam mhunn kollun ailam. Kuddchoddea
Kristanvanche ximiterintlea toxench Pontemoll Muslimanchea kabrastantle,
sompil’lea mon’xachea ugddasak bandil’leo fonddancheo fatri foddleo. Hem
darun khortubam adarpeak vo adarpeank koslem dhadosponn bhoglem tem ekteach
Devak khobor. Punn, sab-sube meloleank kiteak sotaytat tem somzun ghevpak mhaka
zalear borech tras zatat. Vhoili ghoddnni zatoch, thoim kitem chol’lem tem
fuddem vachat…
Dusrea sokallim pulis thannar tokrar nond zatoch, foddlele fatrinchi pollevnni korunk, vorixtt pulis odhikari, igorjicho vigar ani ganvche somudayeche fuddari ximiterin aile. Motti-barik karvay kelea uprant, tem nixttur kortub ‘adarteleak’ vo ‘adarteleank’ motti kheast favo zateli oxi bhasabhas korun te thoinsorle koddsorle. Tancheo gozali jive monis dhean divn aikotale zalear, halinch sompil’lim ani ximiterichea fonddan purlelim vokil Artimiz ani fotting Ritina kan divn aikotalim. Tea ghelea uprant tancheo gozali:
Dusrea sokallim pulis thannar tokrar nond zatoch, foddlele fatrinchi pollevnni korunk, vorixtt pulis odhikari, igorjicho vigar ani ganvche somudayeche fuddari ximiterin aile. Motti-barik karvay kelea uprant, tem nixttur kortub ‘adarteleak’ vo ‘adarteleank’ motti kheast favo zateli oxi bhasabhas korun te thoinsorle koddsorle. Tancheo gozali jive monis dhean divn aikotale zalear, halinch sompil’lim ani ximiterichea fonddan purlelim vokil Artimiz ani fotting Ritina kan divn aikotalim. Tea ghelea uprant tancheo gozali:
“Ratim hanvem
pavlancho avaz aikololo. Punn fonddancheo fatri foddtaleat to avaz kannar
poddunk namâ€, Ritinan, laginch aslolea tichi ixttinn vokil Artimizak
mhonnlem
“Ago fottinga, tuka lok fotting Ritina hea nanvan kiteak vodkutale? Mon’xanchea pavlancho avaz aikunk tuka aila, ani mottean dho…dho..dho korun, fatrincho avaz zatalo, to kannar poddunk nam fottinga?
“Hanv khoim zanna te fatri foddtalet mhunn? Amgelo Padri Vigar uloilolem aikolam. Ani sankistanv mhonntalo, Pontemoll Muslimanche kabrastantleo fonddacheo fatri foddleo. Ago vhoir pollelam? Konnancheo fatri foddleat teo. Mhoji bha foddunk nam mu go yea?â€
“Dolle aslear polletelim mu gho hanv? Sonvsarant astana dusreachem boreponn pollenant tanche dolle, he kidde poile khatat khoim.â€
“Oi, oi. Fokot tuji atam jib urlea. Korttant, ken’na tori sot uloilolem gho tum?â€
“Hanv korttan fotti uloitalim kiteak, to mhozo ek dhondo vo profession aslem mhunn. Punn tum gho? Ghorant bosun lokacheo kobro korun nanv ubaitalem tem? Asum atam. Amcheo jiblio khavnchea ani kan bere zavnchea adim ek sang. Tuka kitem dista? Kristanvanche borobor Muslimancheo fonddancheo fatri foddunk koslem tori kharan asa? â€
“Gõykaram modem futt ani kestanvam ghalpachi hi ek chall asteliâ€
“Sarkem tujem fotting Ritina. Hea mon’xank koddok kaido lavun, kheast divnk zaiâ€
“Oi? Tribunalant vo niti ghorant oslea mon’xank sukta divnk tujea oslim fottingponnache vokil kitle vavurtat? To tumcho dhondo nhi? Profession?â€
“Asum tem atam. Tuvem dusri khobor aikolea?â€
“Ken’na ken’na he kidde kanakodde khelltat. Thodde pavtti aikopak tras zatat. Kosli khobor mhunnta tum?â€
“Duddu aslole lok aplea mogache familichea fonddar despez korun margeleo fatri ugddasak bandttat. Dusro gorib lok asa to, lakdacho khuris fonddar dovortat. Zannam tum? Fatri foddtoleamni kitem kelam temâ€
“Sang mu gho. Sanglea viret koxem gomtolem?â€
“Fonddaveleo fatri foddleat punn, lakdanchea khursank hat lailolo nam khoimâ€
“Kit mhut gho? Ximiterenui veglozar mu gho yeaâ€
“Ghoddie tankam dislam asot, meloleanche fondd bandun, ximiter aplem paichem bhens kortat. Bhat-bhensank lagon zogddim-zuzam zatat. Hem hanvem jivea sonvsarant korttan zaitem pollelam. Meloleank kiteak tras gho yea? Melelim fondd banddtat?â€
“Boro ugddas kelo tunvem. Tum tor zannanch. Mhozo ghorkar somplea uprant, hanv; amchea maim-paichea ghorant ektench ravtalem. Australia tikhan korun ravteli mhoji bhoinn Gõyam mudansak yetalem, punn ken’nach maim-paichea ghorak bhett dinaslem. Taka mellunk, tem ravtelea hotelan vochun bhett dinvchi poddtali mhaka. Mhojea mornnank tem pavunk nam. Mhozo fondd bandla mista. Dekun, hanvem tuka kedov vicharlelem. Mhozo fondd foddla kai mhunn. Zannaim Artimiz. Poir tedus mhojea mhoynneachea misak kose toren roddtalem tem. Mana, tum sanddun ghelem gho mana. Tujea mornnank yevnk mellonk nam. Utth gho mana. Ekuch nimnni zap di gho mana. Sodanch semprak ugddas urpak fatricho sobit fond banddla ani lokak kolpak mhojem nanv boroilam…gho mana..â€
“Atam koll’lem mu? Melolea fonddar porian nanv disunk zai mhunn lok fond banddat ani oxem korun ximiterichi svat haddavun dovortat. Ghoddie hench kharan heo fatri foddunk?â€
“Konn sangot? Kitem zaum. Mhonntat nhoi. Melolim ulaitat kai mhunn? Kan asloleamni aikuchem. Fonddar lakdacho khuris banddcho. Taka konn hat laila. Jezu Kristak lakdachea khursar khillaylo ani nhoi fatrichea. Nu gho yea?â€
“Ago fottinga, tuka lok fotting Ritina hea nanvan kiteak vodkutale? Mon’xanchea pavlancho avaz aikunk tuka aila, ani mottean dho…dho..dho korun, fatrincho avaz zatalo, to kannar poddunk nam fottinga?
“Hanv khoim zanna te fatri foddtalet mhunn? Amgelo Padri Vigar uloilolem aikolam. Ani sankistanv mhonntalo, Pontemoll Muslimanche kabrastantleo fonddacheo fatri foddleo. Ago vhoir pollelam? Konnancheo fatri foddleat teo. Mhoji bha foddunk nam mu go yea?â€
“Dolle aslear polletelim mu gho hanv? Sonvsarant astana dusreachem boreponn pollenant tanche dolle, he kidde poile khatat khoim.â€
“Oi, oi. Fokot tuji atam jib urlea. Korttant, ken’na tori sot uloilolem gho tum?â€
“Hanv korttan fotti uloitalim kiteak, to mhozo ek dhondo vo profession aslem mhunn. Punn tum gho? Ghorant bosun lokacheo kobro korun nanv ubaitalem tem? Asum atam. Amcheo jiblio khavnchea ani kan bere zavnchea adim ek sang. Tuka kitem dista? Kristanvanche borobor Muslimancheo fonddancheo fatri foddunk koslem tori kharan asa? â€
“Gõykaram modem futt ani kestanvam ghalpachi hi ek chall asteliâ€
“Sarkem tujem fotting Ritina. Hea mon’xank koddok kaido lavun, kheast divnk zaiâ€
“Oi? Tribunalant vo niti ghorant oslea mon’xank sukta divnk tujea oslim fottingponnache vokil kitle vavurtat? To tumcho dhondo nhi? Profession?â€
“Asum tem atam. Tuvem dusri khobor aikolea?â€
“Ken’na ken’na he kidde kanakodde khelltat. Thodde pavtti aikopak tras zatat. Kosli khobor mhunnta tum?â€
“Duddu aslole lok aplea mogache familichea fonddar despez korun margeleo fatri ugddasak bandttat. Dusro gorib lok asa to, lakdacho khuris fonddar dovortat. Zannam tum? Fatri foddtoleamni kitem kelam temâ€
“Sang mu gho. Sanglea viret koxem gomtolem?â€
“Fonddaveleo fatri foddleat punn, lakdanchea khursank hat lailolo nam khoimâ€
“Kit mhut gho? Ximiterenui veglozar mu gho yeaâ€
“Ghoddie tankam dislam asot, meloleanche fondd bandun, ximiter aplem paichem bhens kortat. Bhat-bhensank lagon zogddim-zuzam zatat. Hem hanvem jivea sonvsarant korttan zaitem pollelam. Meloleank kiteak tras gho yea? Melelim fondd banddtat?â€
“Boro ugddas kelo tunvem. Tum tor zannanch. Mhozo ghorkar somplea uprant, hanv; amchea maim-paichea ghorant ektench ravtalem. Australia tikhan korun ravteli mhoji bhoinn Gõyam mudansak yetalem, punn ken’nach maim-paichea ghorak bhett dinaslem. Taka mellunk, tem ravtelea hotelan vochun bhett dinvchi poddtali mhaka. Mhojea mornnank tem pavunk nam. Mhozo fondd bandla mista. Dekun, hanvem tuka kedov vicharlelem. Mhozo fondd foddla kai mhunn. Zannaim Artimiz. Poir tedus mhojea mhoynneachea misak kose toren roddtalem tem. Mana, tum sanddun ghelem gho mana. Tujea mornnank yevnk mellonk nam. Utth gho mana. Ekuch nimnni zap di gho mana. Sodanch semprak ugddas urpak fatricho sobit fond banddla ani lokak kolpak mhojem nanv boroilam…gho mana..â€
“Atam koll’lem mu? Melolea fonddar porian nanv disunk zai mhunn lok fond banddat ani oxem korun ximiterichi svat haddavun dovortat. Ghoddie hench kharan heo fatri foddunk?â€
“Konn sangot? Kitem zaum. Mhonntat nhoi. Melolim ulaitat kai mhunn? Kan asloleamni aikuchem. Fonddar lakdacho khuris banddcho. Taka konn hat laila. Jezu Kristak lakdachea khursar khillaylo ani nhoi fatrichea. Nu gho yea?â€
Lino B.
Dourado
Sunday, August 21, 2011
Monday, August 15, 2011
Konknni Amchi Osmitai
Sonvsarachea kon-konxanni Gõykar bhav-bhoinnam ximpoddlelim asat. Pordesan vetana, Gõychi sonskruttay, kola ani OSMITAI vorunk mat visronant. Konknni bhas sobemazar uloun, apnnali osmitai (identity) dakoitolea Gõykarak hi mhageli kovita, aichea Konknni disa (20ver Agost, 2011) bhettoitam.
KONKNNI AMCHI OSMITAI
Oddchonenk fuddo korpi
Nanvam khatir zuzpi
Konknni avoyk samballpi
Nodi-dorya uspovpi
Nitoll udkan ximpi
Imandareche Gõykar ami
Amchi avoybhas Konkani
Mogan jiber khelloitanv
Chodda amchea mogachi
Humollxiken tika vengoitanv
Itihas ticho rongoitanv
Ostomtek pavlelea Gõykara
Sogllem tum visortolo
Maimbhas ulounk visorchona
Itli moladik gireskai
Tum sonvsarak ximdaitolo
Ani amchi osmitai
Ietele pillgek samballtolo
Lino B. Dourado
(Utod’ddekar)
www.goa-world.com
Gulf-Goans e-Newsletter (since 1994)
Saturday, August 13, 2011
DOWNLOADING kortoch DELETE korchem
AITARACHEO KATKUTLEO:

DOWNLOADING kortoch
DELETE korchem
Sat-atth pavtti fon vazlea uprant receiver uttaylo. Punn zap dili nam. Ixttachi bail tiddken uloitali to mat avaz, fonavellean mhojea kanar boso.
“Kitle pavtti tumkam sanglam. Tumchem kam’ zatokoch rokhddench delete korchem mhunn”
“Tum mhakach sangta. Ani tuzo mogacho put prodoxonn (exhibit) kel’lea vori ugto soddun veta tednam, taka kainch ek mhuninastona tunch delete korta”
“Cheddum bhurgem tum. Vostu koxeo vaprunk zai tem poilem xikchem. Kazar zatoch lokacha ghorant hench kortolem?”
Hanv sodanch somzotalom cheddum ani cheddea modim, adim aslolo veglozar, atancha avoyamni sompoilo kai mhunn. Punn nam! Ixttache bailechem ulovnnem aikun, ajun thoddeo avoy-io cheddum ballkak kikont kortat kai distat.
Hea ani tea disalear. Hea ani tea mhoynallar. Hea ani tea TV sandonar cheddum ballkacher koslo zulum zata tem ami dispottim vachtat ani aikotat. Ostorecha kusvean cheddum ballkan gobr ghetlo mhunn ghomlear, thoincha thoim innosent ballkacho jiv natak kortat. Thoddea zaticha kuttumbamni, khaxea dhuvank xikop dinant ani sividor koxem ghorantlem kam’ pollevnk laitat. Cheddum mon’xachar zateli zulumxai, hangasor boroun sompounk zavnchi nam. Hanv salam martam, je avoy-bapui cheddum-cheddo vegllozar dovorinasta, apnnalea bhurgeank eksarkelo mog ditat tankam. Mhojea ixttachi bail, apnnalea bhurgeank kosleach vegllozarache nodren pollena. Punn, je toren dhuvecher taplea ani dhuven tika zapek zap dilea, khorench avoyk putacho chodd mog asa kai dista.
“Hello, hello….., sorry ham! Chodd vell khailo tumcho. Konn…...?”,
“Hanv…..”
“Aago, daddyk sang Lion uncle-lacho fone aila mhunn”, tinnem dhuvek sanglem ani porot mhojea lagim ulounk lagli “Bhurgim sapuch jiv khatat.”
“Bhurgeanchi piray hi. Hea pirayer bhurgeanchim mosteaponna unnim nastat.”
“Punn amchim dogaim? Disbhor, eka-mekachim kompleina divinuch vell ibaddtat.. Uprant mhojea tonddank yeta tench uloitam. Atanch aikunk nam tunvem? Cheddum kitem sangtalem tem mhaka? Aikolam astolem fonavelean. Taka dista, hanv putacher chodd lokx dovortam ani apleacher unnem. Mhojea jiva poros, donui porancho mog asa mhaka. Borem tor, tumi uloiyat. Ho poi dhovea piklolea xetar, khallo rong marun bhair sorlo, Friday hero.”
Friday hero, oxem tinnem mhonnop mhonnchem, mhojea ixttan vo tichea ghorkaran dhovea zal’lea kensank khalo rong ghostila. Dor Brestara sanjer tannem kens khalle korche ani kuttumba sangata Sunkrarak, sokallcha 8 voranchea Misan vantto ghenvcho asta..
“Chodda tempan kelear mogan zap mellta”
“Dispottim kelear, tujea fonachi amkam vaz yeteli oxem dista tuka?”
“Toxem nhi re. Ghorjeviret fon korop sarkem nhoi.”
“Aiz goroz kosli tor?”
“Tem hanv uprant sangtam. Poilem ek sang. Mhojea tomboy-ak kiteak tapoitat re tumi?”,
Mhojea ixttachea cheddvak, hanvem pet-name vo mhojem avddichem nanv dilam tomboy. Ani tachem kharan zavn asa khellant, nachpan, gavpan, xikpan ani vhoir sanglolea porim ulovpan chodduch huxarki dakoyta. Tancho cheddo ekdom thondd koso. Oxem dista, cheddum asa to cheddo ani cheddo asa tem cheddum. Dekhun, mhojea ixttacha cheddvak tomboy nanvan ulo martam
“Nokoi tum? Tanchi mostiponnam?”, ixttan mhontlem
“Amgelea tomboy-an, kompuittoracher ugteo kel’lo ‘files’ delete korunk visorlem mhunn, tugele bailen chodduch tapoilem mure taka”, hanvem mhontlem
“Ha, ha, ha, ho-ho-ho. Kitem sanglem tunvem?”
“Sarkem aikunk yenam tuka”
“Zannaim hanv kiteak hansta to?”
“Sanglea viret koxem ghomtolem?”
“Don mhoynnem adim hech toren tunvem fon kel’lo teddna, hanv khoim asa kai mhonn mhojea baile thaim vicharlolem. Ani tinnem tuka kitem sanglolem?”
“Yad nam re papia. Kitem sagil’lem?”
“Tinnem sanglolem downloading korta mhunn. Sarkem?”
“Ham! Oi, oi.”
“Mhoji bail, kompuittor koso cholounk zai ti noklo. Punn komputtorachi bhas ulovpak ti bes bori zannam”
“Mhonnchem?”
“Zonn eklean soimbachi goroz vo mhoje bailechea kompuittora bhaxen downloading kelem mhonntoch rokddench toilet flash ugto korun hollxig nopoit vo delete korunk zai. Punn tuzo apurbayecho tomboy toxem korina. Downloading khortoch delete korchem sodanch visorta. Hench kharan tannem avoycheo tapsanni khavpak. Atam somzolo mhu? Amchea ghorant Downloading ani Delete mhonnchem kitem tem?”
Lino B. Dourado
Adlo lekh DOWNLOADING vachunk ho link ugto kor
Lapitt
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/
Lino B. Dourado
Aitar, 14 Agost 2011
Thursday, August 11, 2011
Saturday, August 06, 2011
Subscribe to:
Posts (Atom)







